Niekde za hranicou tohto sveta
existuje miesto,
ktoré ešte nestratilo zvuk.
A keď zavrieš oči,
počujem ťa,
ako dýchaš
cez ticho,
prenikáš do hlbín
počiatku, kde nie je
nikto.
Len ty a obraz,
ktorý sa odmieta vzdať
a zomrieť.
Ak ho vidíš,
precíť ho,
ak ho cítiš,
nechaj ho.
Pretože ony
vznikajú v nás,
až potom ich nájde
svet a bude to realitou
volať, zas.
Keď si zavrieš oči,
noc iba odoberie veci,
ktoré nepotrebuješ,
a zostaneš iba Ty
a ten jeden obraz,
ktorý si nedokázal
nechať zomrieť.
Keď zavrieš oči,
kam až môžeš ísť?
Čo sa skrýva
a čo môžeme
za hranicou vidieť
a nájsť?
Možno sa jedného rána
zobudíš a budeš od hliny,
zatvorené oči
nové svety vysnili.
Keď všetko stíchne
a zostaneš sám,
vtedy obraz v hlave
začne dýchať sám.
©︎ Marek Tocimák










