Písmo:
A-
|
A+
Bojíš sa zraniteľnosti
rovnako
ako svojej vlastnej sily?
Si tak uzavretá,
ako raketa,
v ktorej spíš
a
ktorá
letí s tebou ďalej,
je to tak, ako si chcela?
Môžeš sa zobudiť
a povedať mi o snoch?
Prezradíš mi
niečo z Tvojho sveta?
Môžeme spolu osláviť
pády aj vzlietnutia,
ak si to želáš.
Tam sú oči,
ktoré ťa sledujú,
neskoro v noci,
nevydávaš zvuk,
leskneš sa
ako odraz,
ktorý žije v Tebe.
Si pre mnohých záhada,
cez ďalekohľad
pôsobíš viac
ako len záhada.
Pritlačená ku kreslu,
keď výbuch znel oblohou,
zatváraš oči,
telo sa nakláňa
a vtedy, ako znamenie,
prichádza bozk.
Všetky tie pády a vzlietnutia,
oslavujeme spolu,
kým sa čas rozostúpi
a svet nás prestane hľadať.
©︎ Marek Tocimák
