
Na obežnej dráhe v priestore
hľadím na teba,
si blízko na obzore.
Sloboda letu medzi hviezdami
život ktorý poznáme,
je za nami.
Spomalený pohyb tvojich pier,
nastavuješ Ľudstvu druhu tvár,
prichádza Mier.
Blikajúca temnota a lúče dopadu,
z ďalekých svetov nám
pripravili návnadu.
Otváram oči a platňa stále hrá,
myšlienka ma do Kozmu uniesla.
Opieram sa o teba
vždy v letnú noc,
predstavivosť realitu vytvára,
má takú Moc.
V diaľke vietor pole ohýba
znamenia sú blízko,
ono to tak býva.
© Marek Tocimák