Písmo:
A-
|
A+
Vlak, ktorý čakám, mešká.
Nechal som čas za sebou,
ale k mojim nohám dopadá tieň.
Prach zakryl svet.
Padal,
z výšky ako dážď,
a zanechal betónové mláky.
Noc sa láme
a pripravuje na niečo.
Príde deň,
kedy nad mestom
črepy padať budú.
Na obrazovkách
nejasné správy.
Kto hovorí pravdu?
Veže stratené
v prachu myšlienok
iných.
A my stojíme
uprostred toho
všetkého.
Nechaj to padnúť,
nechaj starý svet ísť,
pretože,
mená,
ktorým si veril,
už nič neznamenajú.
Narodený do sveta,
ktorý už neexistuje,
spomienka naň
ťa prenasleduje.
©︎ Marek Tocimák
