Písmo:
A-
|
A+
Prebúdzame sa,
sme uprostred hviezd,
oči ožiarené z mnohých
ciest.
Každý má svoju misiu,
v nulovú hodinu,
spomienky na rodinu.
A presne, keď sa krížia
svety,
z dopisov pri vysokej
rýchlosti,
strácajú sa vety.
Myseľ ako magnet,
vracia všetko na
začiatok,
cestovanie v čase
ako
počiatok.
Cítim sa tak blízko,
a pri tom tak vzdialene,
pri pohľade z okna,
všetko sa zdá byť vzdialené.
Skrývame vlastnú
existenciu,
ospravedlňujeme
kým sme,
pri predstavách
meníme všetko,
je to epické.
©︎ Marek Tocimák
