Vymýšľame,
predstierame,
tvoríme,
dookola a dookola
ten istý vzorec,
má to koniec?
Udrž moje oko
počiatok je tu,
ako ľudská bytosť,
orchester so Zemou.
Padáme,
rastieme,
lekcie vždy
opakujeme.
Cyklus ako žralok
vrátený ku koristi,
sme tu len na chvíľku,
vraj,
ako turisti.
Nepoznáme,
sledujeme,
na niečo nové
to hráme
a objavujeme.
Vylož nohy,
všetko sa zrýchľuje,
premet hviezd,
rušíme dohody.
Paradigmy v centre
pozornosti,
páska je na konci
a doba záruky.
Okamihy meniace
sa na čas,
vymýšľame,
predstierame,
tvoríme,
znova a zas.
©︎ Marek Tocimák










