V izbe svetlo bliká,
môžem vojsť
a obzrieť to zblízka?
Moment ako ďalšia možnosť,
neznámy pocit.
Báť sa?
Cez škáru dverí ako duch
snažím sa vidieť viac,
je tam hluk.
Zvedavosť ma volá dnu,
svetlo cez dvere hrá hru.
Tiene a ich hlasy,
zvedavé duše
za tajomstvami prichádzali.
Nič sa nehýbe,
ostalo ticho.
V tme sa
čosi mihlo.
Magické okamihy a ich kúzla,
chodba sa zdá
zrazu úzka.
V izbe svetlo svieti,
z ulice cez okno počuť
krik detí.
Lúče svetla z očí,
portál vytvorený,
záblesk v tme,
do snov prenesený.
Izba plná hier,
fúkam sviečky,
vyslovené túžby z pier.
Ulica zahalená do noci plnej
hviezd.
Môžem sa do iných
časov preniesť?
Narodeniny a ich dary,
tínedžeri a rituály.
©︎ Marek Tocimák










