Večné Duše

Ale pre tie tisíce hlasov,
čo si sa rozhodol,

tvoj plameň v tebe zdá sa zhasol,
tvoje srdce - šíp más - prebodol.

Tam je malý rez,
von oknom vyzerá ako záchrana,
vďačnosť prichádza aj cez malú vec,
aj keď svet vyzerá ako návnada.

Akoby každé slovo vyslovené
pokračovalo v každom cykle
a našlo svoje uplatnenie,
a potom zrazu zmizne.

Ako hlasy, ktoré nikto nevidí,
hlučná duša zo sna sa budí.

Počkaj ma, sleduj ma,
neospravedlňuj veľkosť,
ktorou si,
nechaj črepiny
na zemi.

V každom kuse rôzne verzie,
si súčasťou niečoho väčšieho,
neustále prebiehajú konverzie.

V tom tichu môžeš vidieť,
čím si sa už stal,
pretože čas je len tieň,
čo ťa oklamal.

Večné duše v nekonečnej hre,
bez odporu realita príde
a svet ťa neskôr dobehne.

©︎ Marek Tocimák