Písmo:
A-
|
A+
Počul si ticho?
Ohýba priestor aj čas,
volá Ťa vietor budúcnosti,
jemne buráca
a prináša správy,
ktoré rozhýbu nový svet.
Si v ňom vítaný,
pretože Tvoje
stopy v snehu nikdy nezmiznú.
Zamrzli na povrchu
ako chlad,
ktorý sa šíri neskoro v noci
popod lampy.
Víchrica preblikáva
a stráca sa v temnote,
odkiaľ sa
všetko vráti,
vynesené k svetlu
ako vlajky,
ktoré
ostali pod prikrývkou
tých, čo prinášali mier.
Zamrznuté slová,
čo ostali na povrchu pier.
Nájdení v sebe
prechádzame novým územím.
Slnko
osvetľuje
červenú oblohu.
Počul som hlas,
prichádzal
ako vietor budúcnosti,
čo sa ničoho nebál.
Roztopí sa ľad,
bude kvapkať
ako slzy,
ktoré
ochladnú
v neskorú noc.
Strážim sny,
ktoré vybuchujú
ako bomby pred
mojimi očami.
©︎ Marek Tocimák
