Písmo:
A-
|
A+
Letím, ozveny,
môžem Vás chytiť?
Vlna v čase,
ležím tvárou k oblohe
ako oslepujúce
svetlo.
Vznášajúce sa
farby na oblohe,
tiene,
ktoré
nikdy nedopadnú.
Záblesk nad horizontom,
obloha práska.
Odtisk mojej dlane,
čiary života
rozvlnili
nové vlákna.
Mal som pocit,
že je to
ako
plameň, ktorý
žiari v
čase.
Bol som bližšie,
dotýkam sa
a
tvorím.
©︎ Marek Tocimák
