Vlny Času

Počuť ich, keď sú blízko,

dotyk dna je nízko.

Vo vlnách času

niečo je,

neviditeľná sféra

existuje.

Berú si stopy minulosti,

v hluku ich prítomnosti.

Je v nich súboj premien

odveký, už viem,

odkiaľ to všetko pramení.

Hodený a hádzaný,

svet sa krúti na strany.

Chytám svoju vlnu

čas od času,

ponorený hlboko,

dôverujem vnútornému

hlasu.

Radikálna zmena

vtlačila do dna

nové stopy,

sníval som o surfe

a že má vozí.

Vlny času narážajú

o druhú stranu mesiaca,

že tam niečo je,

viem iba Ja.

©︎ Marek Tocimák