Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Počuť ich, keď sú blízko,
dotyk dna je nízko.
Vo vlnách času
niečo je,
neviditeľná sféra
existuje.
Berú si stopy minulosti,
v hluku ich prítomnosti.
Je v nich súboj premien
odveký, už viem,
odkiaľ to všetko pramení.
Hodený a hádzaný,
svet sa krúti na strany.
Chytám svoju vlnu
čas od času,
ponorený hlboko,
dôverujem vnútornému
hlasu.
Radikálna zmena
vtlačila do dna
nové stopy,
sníval som o surfe
a že má vozí.
Vlny času narážajú
o druhú stranu mesiaca,
že tam niečo je,
viem iba Ja.
©︎ Marek Tocimák
