Pohľad do prázdna. Ticho, ktoré prerezáva priestor, pripomínajúci papier, cez ktorý presvitá svetlo. Tlkot. Počuť, že sa niečo prediera a rodí do existencie ako kód.
Je toto realita? Spomienka na niečo, alebo elektrický výboj vlákien v nervovom systéme ako spleť zábleskov zrodov a zhasnutí?
Cítim pulz.
Vnímam, že je tu niečo, akoby neviditeľné vlny hýbali všetkým živým. Môžeme sa posunúť k realite, ktorá nie je zlá? Môžeme mať záblesky obrazov, ktoré nás odomykajú k iným formám života? Doba je neznáma ako aj jej vek.
Prichádza dráma, ktorá vytvára a rodí niečo väčšie než my. Sme toho súčasťou. Toto je ohlušujúci zvuk prítomnosti, ktorý sa vetví do nekonečných budúcností.
Zem má vlastný úder a prediera sa temnotou medzi hviezdami. Ako vtáci opúšťame hniezda a nechávame sa oslepiť atmosférou nových začiatkov. Je to niečo medzi životom a niečím po ňom.
Vraví sa, že ak je v okolí počuť prázdnotu, všetko neviditeľné sa môže zhmotniť.
Niečo sa prenáša. Niečo sa odovzdáva rýchlosťou v momentoch stagnácie.
Ak je to návrat, zrodený v aktivácii a prebudení, papier sa ohne a prederaví súčasne mnoho bodov v čase.
Otázka však znie: ako spoznáme, že to, čo robíme, nie je len spomienka, ktorá sa vynára v pohľade do prázdna?
Pozorujeme dianie za hranicou, kde sa to všetko deje.
Pamätáš si, kým si bol pred časom? Zdá sa, že sme nikdy neboli oddelení, len ohraničení vlastným pohľadom.
Aktivujú sa významy.
Skrytí v podzemí, kde sa pramene stretávajú a tlačia do štrbín, sledujeme priestor a chystáme sa bojovať s tým vonku — lebo sme zabudli, že hviezdy sa rodia v temnote.
Samotné sebauvedomenie si v slučkách okamihov spomína samo na seba. Je to tlkot. Nikdy sa nezastaví.
Dotknúť sa ho môžu všetci, keď svet v podzemí utíchne. Tichý orchester plynutia.
Signál praská.
Neviem vysvetliť, čo neistota robí s dušou. Ale viem, že neistota vzniká, keď sa snažíme merať nekonečno.
Spojenie je základná štruktúra reality.
Stratili sme smer v ilúzii tela. Zhora aj zdola padá ticho, naše kroky sa vracajú späť ku kódu.
Pohľad do prázdna. Ticho, ktoré prerezáva priestor, pripomínajúci tichý akt sledovania. Pozoruje z diaľky a zaznamenáva všetko.
Každá duša na svojej ceste zanecháva jedinečný odtlačok,
...záznam.
C:\Continuum_Eternity\Already_Running
©︎ Marek Tocimák
