Pohyb očí skrze myšlienky ohýba priestor. To je tá najvzrušujúcejšia vec, aká sa kedy stala. Snívajú o hviezdach, ktoré majú v sebe, aby mohli pretvoriť znamenia. Myslíš, že sme blízko, alebo je to vzdialenosť, ktorá určuje smer? Neóny v diaľke osvetľujú vlny a strácajú sa v piesku.
Videli to svetlo, ktoré ich rezalo, pretože to nastalo. Lúče prechádzali ich telami z rôznych strán, aby zastavili okamihy na znamenia. Osudy sú meniteľné. Majú len vlastné uhly dopadu.
Dych sprevádzal tajomnom ich tiene skrze predstavy. Vynoril sa z iných znamení, pretože je to ako postrčenie.
Svetlá na druhom brehu unášal pocit zmeny, ktorý sa rozprestrel a narazil do úsvitu.
Boli svety niekedy osvetlené Tvojím pohľadom?
Žiarivé črepiny dopadajú v nepoznaných lomoch. Svetla by nemali zhasínať, pretože potom sme unášaní do tmy. Nikto sa ti neodhodlá veriť, pretože si sama. Dopadáš a máš sny v moci, svetlá skrze úsvit noci.
Odraz sa vlní, dopadá k Tvojej duši. Je to ako vietor, ktorý rozhýbal spomienky prichytené v okamihu vyslobodenia.
Na druhej strane brehu ostali vo vzduchu Tvoje úlomky. Prídu ďalší, ktorí sa pripravia na nepripravené a ucítia to, až to nastane.
Až vytryskne z podláh rezavé svetlo a prichytí sa o ich pohľad, prepojí sa každý kúsok Teba.
Pocit potreby opadne a Tvoj večný tieň vo fragmentoch ostane.
...Máš toho toľko čo povedať...Otváram oči...obloha praská...Vynáraš sa...
© Všetky práva vyhradené Marek Tocimák
