Dokončenie 1. časti.
Voliči sú realisti
Aj Robertom Ficom najviac kritizované médiá chcú pochopiť pohnútky jeho voličov, a tak prinášajú z času na čas analýzu ich podpory.
Denník N napríklad v roku 2016 uskutočnil fokusovú skupinu so siedmimi voličmi Smeru. V januári 2024 sa zas s voličmi súčasnej koalície rozprávali Aktuality.sk. Obe sondy potvrdzujú to, že keď sa spýtate voliča Smeru na R. Fica a jeho pôsobenie, tak ho berú skôr takého, aký je. Neglorifikujú ho a vnímajú aj jeho chyby. Dokonca nemajú problém priznať, že je to menšie zlo.
Je to ako keď kupujete ojazdené auto overenej značky. Viete, že nebude bez chyby, ale zároveň viete, čo môžete od neho čakať. Mnoho voličov R. Fica a D. Trumpa rozmýšľa podobne. Majú samozrejme aj skalných fanúšikov, ktorí ich nekriticky obdivujú, ale iba s nimi by nedokázali opakovane vyhrávať a ich politický návrat by nebol možný.
V tomto je Robert Fico zásadne úspešnejší napríklad ako Vladimír Mečiar, ku ktorému ho mnohí a hlavne v jeho začiatkoch vládnutia pred už takmer 20 rokmi prirovnávali. Avšak zatiaľ čo Mečiarovi voliči buď postupne vymreli, alebo prešli k Ficovi – ich "novému Mečiarovi", tak Fico dokáže prirodzene vymierajúcich voličov pravidelne nahrádzať novými, a sklamaných voličov si vie k sebe znova prinavrátiť.
Donald Trump je okrem iných prezývok nazývaný aj "teflónový Don". Podobne ako teflón, ktorý má vysokú odolnosť voči zvýšenej teplote, všetkým kyselinám, zásadám, alkoholom, ketónom, olejom atď.; aj Donald Trump je výnimočne odolný voči škandálom, impeachmentom, trestným obvineniam a ďalším kontroverziám. To, čo by prakticky každého iného amerického politika politicky zničilo, jemu akoby dodáva silu a podporu. Je to aj preto, že ho jeho voliči veľmi dobre poznajú. Podobne ako Robert Fico, ktorý je v súčasnosti u nás najdlhšie aktívnym vrcholovým politikom (za poslanca NR SR bol zvolený prvýkrát v roku 1992), je Trump verejne známou osobou v celých Spojených štátoch amerických posledných 50 rokov.
V politike zvyčajne nedostávate od voličov druhú šancu. Mohol by o tom hovoriť nielen V. Mečiar, ale aj M. Dzurinda a I. Matovič. Fico ju dostal však už niekoľkýkrát napriek tomu, že v slovenskej politike pôsobí najdlhšie a bez prestávky. Takže aj počet medializovaných káuz jeho vlád je prirodzene najvyšší.
Zato voliči aktuálnej opozície sú oveľa citlivejší. Stačí, že sa ich politikovi pošmykne jeden výraz (Majerský), alebo vyrobí z finančného hľadiska menšiu kauzu (Sulík), alebo raz nedodrží sľub (Procházka), alebo je prichytený pri klamstve alebo s milenkou a pod., a ich volič stráca trpezlivosť a už sa nikdy nevráti. Skôr skúša niečo nové. Aj preto zároveň vznikajú neustále nové politické subjekty na tomto politickom brehu a strany menia oveľa častejšie svojich predsedov.
V tomto má čoskoro opozičná Demokratická strana v USA z hľadiska ich volebného systému výhodu. Volič, ktorému nesadne víťaz primárnych prezidentských volieb nemá príliš na výber. Hlas komukoľvek inému, alebo žiadny hlas automaticky pomáha víťaznej strane. Preto prehru Kamaly Harrisovej predovšetkým z pohľadu počtu hlasov voličov (75 miliónov vs. 77 miliónov) nie je možné považovať za drvivú. Napriek všetkej kritike na ňu a jej kampaň, získala len o 1,5 % hlasov menej ako Donald Trump.
Vytrvalosť
Tvrdá práca porazí talent. A v ideálnom prípade podporujete talent tvrdou prácou. Avšak nielen v športe, ale aj v politike sa ukazuje, že talent akokoľvek výnimočný bez vytrvalosti a toho, aby ste si to „odmakali“, neprinesie dlhodobý úspech.
Trump vo veku 78 rokov dokázal za jeden deň vystúpiť bežne na dvoch, niekedy troch a aj štyroch veľkých politických mítingoch v rôznych štátoch pred desaťtisícami podporovateľov. Jeho prejavy zvyčajne trvajú okolo jednej hodiny. Podcast s Joe Roganom trval 3 hodiny. Trump ho nahral bez prestávky a bez potreby sa napiť čo i len raz vody. Trump je tiež známy tým, že spí veľmi málo (od 4 do 5 hodín).
Aj lekári sa zhodli, že pri Ficovej nezvyčajne rýchlej rekonvalescencii po atentáte pomohlo, že bol na svoj už nie najmladší vek (aktuálne 60 rokov) fyzicky fit. Síce už asi neurobí 1001 kľukov na počkanie ako kedysi, ale jeho fyzickú kondíciu mu môžu závidieť aj oveľa mladší muži. Mimochodom, podobnú športovú a politickú vytrvalosť vykazoval aj Mikuláš Dzurinda, ktorému taktiež pomáhal pravidelný beh. Tomu sa však jeho politický comeback v roku 2023 už nepodaril.
Trump je zas vášnivý golfista a po tomto golfovom podcaste aj jeho najväčší kritici museli uznať, že golf hrať nielen vie, ale že na jeho vek hrá výnimočne dobre.
Dávajú šancu nielen svojim klonom
Napriek tomu, že sú to alfa samci, tak si R. Fico aj D. Trump rovnako uvedomujú, že tu nebudú večne a neboja sa vychovávať a podporovať nové politické hviezdy. Tie môžu na oplátku žiariť ako sa najviac dá, ale za jednej podmienky - pokiaľ sú naďalej lojálni svojmu stvoriteľovi.
Robert Fico si takto vychoval napríklad R. Kaliňáka, P. Pellegriniho, Ľ. Blahu a E. Kaliňáka. Pellegriniho „zradu“ síce niesol ťažko, ale aj z toho sa dostal on aj Smer. Okrem E. Kaliňáka stúpajú hore aj ďalší „smerácki vlci“ a priťahujú vďaka ich zručnosti so sociálnymi médiami a mladému veku aj nových voličov.
Fico aj Trump sa však obklopujú aj „nosičmi vody“. Podobne ako dobrý futbalový tím, aj v ňom treba okrem hviezd aj oveľa menej viditeľných ale nenahraditeľných a lojálnych „makačov“.
Pri systéme dvoch strán a 330 miliónoch obyvateľoch to má Trump oveľa ľahšie v hľadaní či už politikov lojálnych, talentovaných alebo „makačov“. Ideálne takých, ktorí majú všetky tri vlastnosti naraz. A keby ich nenašiel medzi Republikánmi (napr. V. Ramaswamy, J.D. Vance), tak sa dokonca nebojí dať šancu aj bývalým výrazným tváram Demokratickej strany – napr. Tulsi Gabbard a Robert F. Kennedy Jr. A navyše, okrem ich talentu a obľúbenosti u voličov je to aj signál, že Trumpove reči o spájaní krajiny, hľadaní riešení a zdravom rozume majú určitú váhu.
Na tomto musí ešte R. Fico popracovať. Ak nepočítame jeho nie zanedbateľnú schopnosť relatívne stabilne koalične vládnuť so SNS, HZDS, Mostom-Híd a aktuálne aj s Hlasom, tak jeho schopnosť politicky spájať rivalov sa výraznejšie prejavila pohltením ľavicových strán ešte okolo roku 2004 a 2005.
Záver
Chcem už iba dodať a zopakovať, že kvôli Ficovmu syndrómu vyšinutia (blog tu) a jeho archetypu Trump derangement syndrome (TDS), mnoho z nás prehliada ich nesporné silné stránky a nespochybniteľné výsledky. Tento blog však nie je ich oslavou, aj keď tým, u ktorých sa prejavuje aspoň počiatočné štádium tohto syndrómu sa to tak určite javiť bude.
Tento článok sa skôr snažil poukázať na to, ako je možné, že napriek všetkému sa im podarili ich politické návraty a obaja sú napriek jazvám, doslovným aj obrazným, pri plnej politickej sile. Namiesto nenávisti by sme sa mohli zhlboka nadýchnuť a zamyslieť sa a možno dokonca sa niečím aj inšpirovať.
Kým totiž neuznáme silu a prednosti súpera, odmietame o nich diskutovať a ani druhým diskutovať nedovolíme, tak ich ťažko porazíme.
Ak sa vám táto analýza páčila alebo hoci aj nepáčila, tak mi napíšte o kom, alebo o čom by ste si chceli prečítať nabudúce.
