*vypimpovať = slangový výraz populárny medzi generáciou Z, pochádzajúci z anglického slangového výrazu a slovesa „to pimp“ = urobiť (niečo) okázalejšie alebo pôsobivejšie. Výraz spopularizovala napríklad TV relácia Pimp My Ride.
„4. liga!“ povedal mi raz frustrovane po skončení jeho seminára jeden z mojich bývalých kolegov. Myslel tým to, že študenti, ktorí ostanú študovať na Slovensku sú 4. liga z hľadiska kvality. Pravidelne bol frustrovaný z toho, že sa nikto poriadne nepripravoval na jeho semináre, že takmer nikto nemal záujem odborne alebo akokoľvek diskutovať a reagovať na jeho otázky. A nakoniec to bol aj jeden z dôvodov, prečo to intelektuálne utrpenie môj kolega ukončil a sústredil sa skôr na vedecký výskum.
Prvá liga slovenských študentov ide po strednej škole na Oxford/Cambridge/Harvard/Yale/Princeton a podobné prestížne top svetové univerzity. Druhá ide do Edinburghu, Uppsaly, KU Leuven alebo ETH Zürich a pod. Tretia ide do Prahy alebo Brna. A tá štvrtá podľa neho zostáva študovať na najlepších univerzitách na Slovensku. „Aspoň, že neučíš 5. a 6. ligu,“ povedal som mu s mojím večným optimizmom!
Musíme hrať s tými hráčmi a hráčkami, ktoré máme. Aj malý úspech sa počíta. A keď to s nimi neviete a nechcete alebo sa bojíte, tak nechoďte do lesa – do školy, ale radšej choďte robiť do Lidla. Ešte pred koronou som počul konverzáciu bývalého učiteľa dokladajúceho tovar v ružinovskom Lidli s jeho kolegyňou: „Robil som majstra odbornej výchovy 5 rokov, ale to ti boli iba nervy a mizerný plat. Tu mám kľud, ľahká hlava, odrobím si a pokoj. A ešte k tomu zarobím o 200 eur viac!“
A mimochodom, aj na Ekonomickej a Komenského univerzite, kde vyučujem, nájdete Oxbridge a Harvard materiál. Viď môj starší blog: Čo má Trošková a študentky Ekonomickej univerzity spoločné?
Moje tipy vám 200 eur mesačne k platu neprihodia, ale ak vás učenie baví a chcete sa v ňom zlepšovať, alebo ak vás už nebaví, ale nemôžete zmeniť prácu, tak týchto pár tipov a trikov vás možno nakopne a zachráni nielen vás ale aj vašich študentov.
1. Prispôsobte sa účastníkom.
2. Dávajte im výzvy, ktoré im budú dávať zmysel.
3. Čím viac očakávate, tým viac je potrebné komunikovať a vysvetľovať.
4. Vytvorte si s nimi vzťah.
5. Čo najviac príkladov a príbehov.
6. Dobrú hodinu robí dobrý učiteľ.
7. Nebojte sa kritiky.
(prvé tri tipy dnes, zvyšok v pokračovaní tu )
1. Prispôsobte sa účastníkom: je rozdiel prezentovať a učiť pre žiakov základnej školy, strednej školy; a prvákov vs. piatakov na vysokej škole. Každý má iné vedomosti, skúsenosti a potreby.
Vysokoškolskí prváci a obzvlášť „koroňáci“ si poriadne nezažili strednú školu a aj pod vplyvom vonkajších vplyvov na generáciu Z sa buď aspoň trocha prispôsobíte ich potrebám, alebo nedosiahnete ako učiteľ nič. Teda vlastne niečo dosiahnete: buď si nebudú 1 týždeň po skúške z vášho predmetu nič pamätať, alebo ako bonus váš predmet, jeho obsah a vás osobne znenávidia. Ako extra bonus kvôli vám a vášmu predmetu buď „vyletia“ z vysokej školy alebo sami znechutení odídu. Nielen dnešní mladí trávia viac času pred obrazovkami ako fyzickým kontaktom s ľuďmi. Ako vysokoškolskí učitelia im ťažko zabránite tomu, koľko času trávia v ich veku „čumením“ do mobilu. Môžete sa ale aspoň pre začiatok pokúsiť o to, že ovplyvníte, na čo čumia.
o Príklad/tip: Dajte vašim študentom na domácu úlohu pozrieť si kvalitný celovečerný film a spolu s ním nech odpovedia na niekoľko otvorených otázok, kde majú napísať svoj názor. Tak zabránite tomu, že „správne odpovede“ iba odpíšu a zároveň sa nebudú môcť vyhovárať, že odborná literatúra bola príliš náročná alebo že nemali čas. Film max. 2 hodiny a úloha max. 30 až 60 minút. Toto môžete striedať s bežnejšími úlohami, ako je prečítanie akademického článku alebo kapitoly z učebnice, vypočítanie príkladu, atď. Na vysokej škole je toto plne akceptovateľná časová záťaž na týždennej báze. Že neviete, čo si majú pozrieť? Pozrite si pre inšpiráciu môj starší blog tu. Táto úloha je vhodná skôr pre nižšie ročníky, ale prečo neoživiť štúdium hoci aj v piatom ročníku nejakým náročnejším a kvalitným filmom alebo beletriou?
2. Dávajte im výzvy, ktoré im budú dávať zmysel. Naučiť sa 100+ otázok a odpovedí na jednu skúšku môže byť tiež výzva. Aj keď toto skôr vedie k neefektívnosti a hlavne neúčinnosti výučby v lepšom prípade a k predčasnému ukončeniu štúdia, využívaniu zdraviu škodlivých látok a krátkodobým a dlhodobým fyzickým a psychickým zdravotným dôsledkom. Navyše aj toto paradoxne vedie k odlivu mozgov a k pretrvávajúcej priemernosti na Slovensku. Tie top mozgy totiž uráža, keď jediné, čo sa od nich očakáva je memorovanie kvanta informácií, poučiek a teórií bez akéhokoľvek praktického využitia a zmyslu. Vysoká škola má byť najnáročnejším štúdiom. Náročnosť by sa však nemala odvíjať iba od jedinej (super)schopnosti, ktorá navyše v aktuálnej dobe už nie je na prvom mieste a dokonale ju nahrádza zariadenie, ktoré nosíme každý vo vrecku. Pozor – netvrdím, že sa netreba nič učiť naspamäť. Pravidelne trénovať pamäť je veľmi dôležité, ale zároveň by tomu nemalo byť podriadené všetko ostatné, čo môže a má univerzitné vzdelávanie ponúkať. Prečo sa teda nesústrediť skôr na to, v čom nám naše smartfóny nepomôžu? Prečo plytvať drahocenný čas, niekoľko rokov štúdia a bývania v polorozpadnutých internátoch a bifľovať sa niečo, z čoho 99 % určite do roka (ak nie skôr) od konca štúdia zabudneme? Prečo tento čas nevyužiť inak, užitočnejšie a zároveň príjemnejšie? Začať sa od prvého ročníka pripravovať na prax, získavať užitočné tvrdé aj mäkké zručnosti, riešiť a hľadať odpovede na konkrétne a súčasné problémy a otázky?
o Príklad/tip: Zadávať projekty a prezentácie ako semestrálnu prácu nie je asi nič nové. Ja ešte k tomu odporúčam aj pravidelné – týždenné alebo aspoň dvojtýždenné písanie „mini zadaní“ alebo esejí. Tie môžu byť základom diskusie a prípravy pre semináre a zároveň sa im môžu počítať niekoľkými percentami do finálnej známky. Zadania by však mali byť – pokiaľ je to možné – čo najviac zaujímavé a mali by dávať študentom zmysel. Napríklad ako týždennú úlohu som pre prvý ročník zadal prečítať jednu kapitolu z odbornej publikácie. Mohli si však vybrať ktorúkoľvek z 12 kapitol, keďže tie sa týkali rôznych prípadových štúdií. Vybrali si tak to, čo ich najviac zaujímalo a mali k tomu zároveň odpovedať na otázky, ktoré sa týkali konkrétnych kapitol. Odpovede sa preto nedali ľahko medzi študentmi kopírovať. Bol som milo prekvapený, že na konci semestra niektorí hodnotili túto úlohu ešte pozitívnejšie ako pozeranie filmov.
3. Čím viac od študentov očakávate, tým viac je potrebné s nimi komunikovať a vysvetľovať opodstatnenosť toho všetkého. Odporúčam preto nenechávať na študentov dovtípiť sa zmysel konkrétnych úloh, ale radšej to všetko poriadne vysvetliť. Učiteľský prístup v štýle: „Sú predsa na vysokej škole, nie je mojou úlohou ich vodiť za ruku,“ je možno plne opodstatnený, ale mne ako učiteľovi výsledky a ani dobrú náladu počas a obzvlášť na konci semestra nepriniesol. Výsledkom je, že sa nikto nič priebežne neučí a študenti nedokážu prispieť do odbornej diskusie počas cvičení a prednášok. 2 dni pred skúškou sa všetko študenti nabiflia a keď to nevyjde na prvýkrát, tak na druhý alebo tretí už snáď áno. A keď nie, tak je ešte prenos predmetu do ďalšieho ročníka. Keď však niekto nespraví predmet ani na tretíkrát, tak som presvedčený, že to nie je iba jeho chyba, ale aj chyba učiteľa. Väčšine potom stačí z takého predmetu E-čko a hlavne, aby prešli. A vedomosti sú o dva dni alebo 1 týždeň po skúške nenávratne stratené. Fuč.
o Príklad/tip: Pri pravidelnom písaní esejí (písomných zadaní) vo vyšších ročníkoch využívam ako vzdelávací nástroj tzv. peer review. Ide o hodnotenie prác študentmi medzi sebou. Práce sú anonymizované a e-learningový systém im náhodne pridelí vždy aspoň 2 práce ich spolužiakov. Oni si ich musia prečítať a dať krátke slovné a bodové hodnotenie, resp. spätnú väzbu. Po nahratí hodnotení im systém po stanovenom termíne ukáže 2 hodnotenia ich práce. Pokiaľ by som im vopred riadne nevysvetlil, čo je zmyslom toho hodnotenia, tak by slovné hodnotenie takmer všetci odflákli a bodové hodnotenie by bolo vždy na maxime. Preto im vždy poriadne vysvetľujem a opakujem, že hodnotením spolužiakov získavajú schopnosť dávať druhým kvalitnú spätnú väzbu a učia sa aj prijímať spätnú väzbu. Známky majú byť také, aby motivovali študentov sa zlepšovať a aby odzrkadľovali slovné hodnotenie. Síce nikto nedostával menej ako 50 %, ale aspoň to neboli všetko samé plné body. Študenti pochopili a aj keď tomu museli venovať extra čas, tak v konečnom dôsledku im to pomohlo získať prehľad o inom prístupe k tej istej úlohe, lepšie si to zopakovali a aj sa lepšie pripravili na semináre. Keďže skúška bola taktiež postavená na písomnej alebo ústnej argumentácii, tak sa zároveň pravidelne pripravovali na záverečnú skúšku. Aj vďaka tomu iba minimum mojich študentov potrebuje opravný termín. Menej práce pre mňa, menej stresu pre študentov a znalosti a zručnosti, ktoré študentom ostanú dlhšie. Ideálne!
Dokončenie tu .
