Pokračovanie 1. časti.
*vypimpovať = slangový výraz populárny medzi generáciou Z, pochádzajúci z anglického slangového výrazu a slovesa „to pimp“ = urobiť (niečo) okázalejšie alebo pôsobivejšie. Výraz spopularizovala napríklad TV relácia Pimp My Ride.
1. Prispôsobte sa účastníkom.
2. Dávajte im výzvy, ktoré im budú dávať zmysel.
3. Čím viac očakávate, tým viac je potrebné komunikovať a vysvetľovať.
4. Vytvorte si s nimi vzťah.
5. Čo najviac príkladov a príbehov.
6. Dobrú hodinu robí dobrý učiteľ.
7. Nebojte sa kritiky.
<<<<<<<<<<<<>>>>>>>>>>>>
4. Vytvorte si s nimi vzťah. Teraz nehovorím ani o deflorácii a ani žiadnych iných intímnostiach. Na to sú expertmi niektorí „moji kolegovia“ – viď môj starší blog „Vážení kolegovia, prosím prestaňte sexovať so žiačkami“.
Kam sme sa to dostali, že zo strachu z obvinenia zo sexuálneho alebo iného zneužitia, si už nemôžeme so študentmi a študentkami vybudovať štandardný, pracovný, férový vzťah – založený na dôvere a vzájomnom rešpekte? Je to tak náročné ukázať študentovi, že nám na ňom a jeho akademických výsledkoch a živote záleží? Je harašmentom, keď sa ho verejne spýtam ako sa má, aký mal víkend alebo čo teraz letí na Netflixe? To, že sa rozhodol študovať na Slovensku znamená, že pravdepodobne zostane žiť na Slovensku. On bude lekárom, ktorý nás alebo našich blízkych bude možno jedného dňa liečiť alebo operovať; on bude sudcom, ktorý nás bude možno raz súdiť; politikom, ktorý bude za nás rozhodovať; učiteľom, ktorý bude učiť naše deti. A aj on bude mať volebné právo a bude celý život ovplyvňovať, ako to tu funguje. To, čo my do neho v priebehu jedného alebo pár semestrov vložíme, tak bude on alebo ona ďalej šíriť celý život. To je ale investícia! Bohužiaľ to môže fungovať aj opačne. Koľkí z vás ste mali učiteľa matematiky, kvôli ktorému ste už nikdy viac nechceli mať nič s matematikou spoločné? A koľkí z vás ste mali inšpiratívnu učiteľku, ktorá vás ovplyvnila natoľko, že ste si vybrali váš univerzitný odbor vďaka nej a teraz sa venujete tomu, čo vám dáva zmysel a ste v tom naozaj dobrí?
o Príklad/tip: Hovorím o vzťahu, kedy sa na nás môžu študenti s dôverou obracať, ale zároveň nám zachovávajú rešpekt. Toto je niečo, čo nie je jednoduché a mnohí učitelia sú radšej za prísnych a šíria strach a hrôzu. „Drž si študentov radšej viac od tela,“ hovorili mi starší kolegovia a kolegyne, keď som začínal pred viac než 10 rokmi učiť na vysokej škole. Možno že je to jednoduchšie a výsledky sú overené. Mňa to však nebaví. Nebavilo ma to ako žiaka základnej a strednej školy, ani ako študenta vysokej školy a nebaví ma to ani ako učiteľa. Navyše, bolo mi ľúto spolužiačok, ktoré kvôli takýmto učiteľom boli na práškoch (nie antikoncepčných! :-), alebo si platili doučovania. Ja som taký nikdy byť nechcel, ale zároveň som chcel, aby som dosahoval s mojimi študentmi nielen štandardné ale aj výborné výsledky. Aby sa niečo naozaj naučili a aby sa snažili zo seba vydať maximum. Nie ale preto, že musia, ale preto, že chcú. Tú motiváciu musia nájsť v sebe, ale ako učiteľ im môžete ukázať, ako a kde ju nájsť.
5. Čo najviac príkladov a príbehov. Ľudský mozog je od detstva zvyknutý počúvať príbehy a učí sa na základe skúseností. Neskôr k tomu pribudnú aj teoretické znalosti, ktoré získavame v škole a sú samozrejme absolútne nevyhnutné. Avšak prečo práve teoretické znalosti čo najviac nedoplniť príkladmi a príbehmi z praxe? Vždy som v príjemnom šoku, keď aj po rokoch ma stretnú študenti a skôr než teoretické vedomosti si pamätajú moje zážitky z praxe, ktorými som im pomáhal vysvetľovať teóriu. Kritik povie, že je to tým, že som ich tú teóriu asi dostatočne nenaučil. Je to však tým, ako pracuje ľudský mozog. Pamätá si to, čo potrebuje, čo pravidelne robí a čo sa mu páči. Keď môžu učitelia matematiky alebo fyziky na základnej a strednej škole pretvoriť nudné slovné úlohy a príklady na fantastické úlohy s prvkami fantasy alebo SCI-FI, prečo by aj vysokoškolský učiteľ nemohol urobiť svoje semináre a prednášky viac cool a fun? Užijete si tak pedagogický proces vy ako učiteľ, vaši študenti a aj opakovanie im pôjde lepšie. Keď si zapamätajú aspoň jeden príklad z praxe, tak si už ľahšie odvodia ďalší a možno budú dokonca schopní indukčnou metódou z príkladu dospieť k ťažko zapamätateľnej teórii!
o Príklad/tip: Niekedy je ťažké študentom vysvetliť, že k výsledku je možné dostať sa viacerými a dokonca veľmi odlišnými spôsobmi. Po rokoch praxe sa domnievam, resp. mám neoverenú „konšpiračnú“ teóriu, že ich k tomu systematicky vedie náš vzdelávací systém. Preto používam tento príklad: Aj schudnúť sa dá viacerými spôsobmi – štandardne (menej jesť a viac cvičiť), kreatívne (nejesť menej, ale jesť inak) ale aj neštandardne (liposukcia). A to je len jednoduchý príklad určený na pochopenie a zapamätanie si základného princípu pri riešení problémov v oblasti verejnej politiky (napr. nezamestnanosť, pandémia, hybridné hrozby, verejné zdravotníctvo, kvalita vzdelávania, atď.). Neexistuje jedno jediné riešenie a jediný správny postup.
6. Dobrú hodinu robí dobrý učiteľ. Ako je možné, že výsledky meraní PISA (medzinárodné porovnanie žiakov ZŠ a SŠ v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, viac info tu a tu) a tiež všeobecná kvalita vysokých škôl sa radikálne na Slovensku nezvyšuje – napriek výraznému technologickému pokroku za posledných 20 rokov?
Zdroj: PISA 2018 country-specific overview: Slovak Republic
Aj vďaka pandémii sme zistili, že naše žiačky a študentky nepotrebujú pre výrazne lepšiu kvalitu výučby ani tak interaktívne tabule, ani 3D okuliare a ani vysokorýchlostnú Wi-fi v každej miestnosti školy a univerzity. Potrebujú predovšetkým kvalitné, spokojné a namotivované učiteľky a učiteľov. Síce plat nikomu z vás nedokážem zvýšiť (treba sa ozvať ministrovi Gröhlingovi a ministrovi Matovičovi a tiež vašej riaditeľke školy / dekanovi fakulty), ale ponúkam aspoň moju skúsenosť a nejaké rýchle a ľahké riešenia (tzv. quick wins):
o Príklad/tip: Moje vizuálne prezentácie sú skôr minimalistické. Rád však pracujem s obrázkami a moje cvičenia sú maximálne interaktívne – nečakám na prihlásenie sa študentov, ale vyvolávam ich ako na základnej škole. Aj mňa nudia prednášky, keď počúvam iba sám seba. Preto aj počas nich sa snažím maximálne vtiahnuť študentov do deja. Mne to rýchlejšie odsýpa a oni tiež majú z toho oveľa viac. Navyše, nikto nikdy nevie, či náhodou nebude vyvolaný. Pomáha im to preto udržiavať pozornosť a byť tak trocha v zdravom napätí. Otázky sú však koncipované tak, aby neboli príliš náročné, a keď niekto nevie alebo nechce odpovedať, alebo odpovie nesprávne, tak určite z toho tragédiu nerobím. Naopak – snažím sa ich maximálne povzbudiť, poradiť alebo na správnu odpoveď naviesť. Hlavne žiadny strach ani stres. Musí to byť pohoda a dobrá atmosféra. Odporúčam investovať čas do výberu toho správneho a zaujímavého obsahu (napr. story týždňa / obrázok týždňa / otázka týždňa / dilema týždňa / výskum týždňa) a nerecyklovať 10 rokov staré prezentácie a slajdy. Doplniť poznámky z teórie aj o praktické príklady zo súčasnosti a obzvlášť obľúbené sú tie z popkultúry. Tam je síce čoraz väčší problém trafiť sa do chuti všetkých, ale aj snaha sa cení. Aj preto je fajn vedieť, čo počúvajú alebo sledujú alebo čítajú vaši študenti. Keď si to zapamätáte a ešte k tomu aj použijete ako súčasť výučby, tak ich reakcie budú to najkrajšie, čo si odnesú nielen oni ale aj vy domov. Keď vy môžete od nich chcieť naštudovať a pripraviť si odpovede na 100 teoretických otázok, tak vás 5 minút Google „výskumu“ o K-pope, mange alebo Star Wars nemôže predsa vytočiť! Vy od nich chcete, aby sa neustále vzdelávali. A čo tak to chcieť aj od samého seba?!
7. Nebojte sa kritiky. Vždy je čo zlepšovať a preto si spätnú väzbu vždy od študentov pýtam. Nespolieham sa iba na elektronické hodnotenie, ktoré organizujú univerzity alebo fakulty. Kto vie kedy mi príde výsledok a či vôbec príde a kto vie, kto to vypĺňal, kedy to vypĺňal a ako. Od študentov sa očakáva, že dobrovoľne vyhodnotia aj 8 predmetov naraz za celý semester - pohodlne mobilom cez apku. Pri každom predmete je minimálne 10 otázok, od otvorených po naškálované. Výsledok je preto skôr otázny a mnoho kolegov má k tomu každoročne pripomienky – či už k metodike a zberu dát, k veľkosti vzorky, a dokonca sú aj takí, podľa ktorých študent nedokáže dostatočne erudovane zhodnotiť pedagogický výkon učiteľa. Vraj keď ich chcú niečo naučiť, tak musia byť prísni a potom dostávajú zlé hodnotenie. Spätnú väzbu od študentov preto treba zrušiť!
o Príklad/tip: V mnohom mám rád inovácie, ale v tomto som stará škola. Všetci moji študenti dostávajú pri záverečnej písomke, teste alebo skúške papierový dotazník. Ten je dobrovoľný a anonymný, ale vždy mám návratnosť takmer 100 %. Jasné, že sa to nechce vypĺňať každému. Keď teda vidím, že študentovi sa to už nechce po 60-minútovej písomke vypĺňať, tak mu umožním poslať mi to neskôr odfotené mobilom na email. Počas korony som skúsil iba online anonymnú verziu, ale návratnosť bola len cca 12 %. A to napriek bodu č. 3 vyššie – komunikoval som a vysvetľoval som jeho dôležitosť pre mňa. Návratnosť celofakultných online dotazníkov nie je o moc vyššia. Niekomu možno postačuje aj táto “reprezentatívna vzorka”. Ja chcem však viac!
o Príklad/tip: Kľúčové je učiť celý semester tak, že sa študenti neboja feedback dať – či už pozitívny alebo negatívny. Pochvala poteší každého, ale ja sa teším hlavne na možnosti zlepšenia. Pýtam sa na to, či predmet splnil ich očakávania, či vyučujúci splnili ich očakávania, za čo by ich pochválili a v čom by sme sa mali zlepšovať. Schválne som to naformuloval konštruktívne, aby sa študenti nebáli kritizovať a boli čo najviac otvorení. Cieľom je totiž skôr poradiť vyučujúcemu – mne, ako sa môžem ja zlepšovať a čo je potrebné zmeniť na obsahu alebo organizácii predmetu, cvičení, prednášok. Zároveň je tam bodová škála pre časovú a obsahovú náročnosť a praktické využitie predmetu. Plus ešte možnosť zanechať ďalší komentár alebo odkaz vyučujúcemu. Všetko je na jednej strane A4. Trvá to od jednej minúty do 10. Miera detailu je na študentoch. Čo sa anonymity týka - ak by chcel niekto príliš vŕtať, tak by som asi dokázal pospájať podľa písma 93 odpoveďových hárkov písomiek s jednotlivými dotazníkmi. Nerobím to. Vždy ma ale poteší, keď študent uvedie aj svoje meno. Dôvera ja preto kľúčová. Ak si dokážete za jeden semester vytvoriť s nimi túto dôveru (viď body 1 až 6), tak sa tých dotazníkov ani oni a ani vy nebudete báť.
o Príklad/tip: Študenti musia preto byť presvedčení o troch veciach:
- že ten feedback je skutočne pre vás a že ho vy chcete počuť – akokoľvek kritický bude,
- že to, čo tam napíšu, nebude mať žiadny vplyv na ich známku alebo neskoršie štúdium,
- a že to bude mať vplyv na budúcu kvalitu predmetu – že to má zmysel.
Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že niečo z toho bude užitočné. Poteším sa akýmkoľvek vašim reakciám alebo ďalším tipom a trikom v komentároch.
