Bratislava a Košice sú jediné mestá na Slovensku s dvojúrovňovou samosprávou, teda majú magistrát a mestské časti. Výrazné rozdiely som opísal v predchádzajúcich článkoch o Košiciach a o Bratislave, zahŕňajú detailnú analýzu všetkých mestských častí so zameraním na ich kompetencie, príjmy, výdavky a mzdové náklady. Dnes porovnávam navzájom mestské časti Košíc a Bratislavy z hľadiska ich kompetencií, štruktúry príjmov a výdavkov, zastúpenia v mestskom parlamente a historického vývoja.
Porovnanie príjmov a výdavkov mestských častí
Príjmy košických mestských častí sa skladajú z daňových príjmov (najmä podiel z dane z príjmu FO, podiel dane za psa), nedaňových príjmov (najmä administratívne poplatky – matrika, overenie podpisov a pod., poplatky za služby – opatrovateľská služba, stravné poplatky, príjmy z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier a pod.), kapitálových príjmov (napr. prenájom budov, pozemkov a pod.) grantov a transferov (prenesené kompetencie od štátu – matrika, ŠFRB, hlásenie pobytu obyvateľov a pod., prenesené kompetencie od mesta – opatrovateľská služba, stravovanie dôchodcov, investičné projekty atď.).
Bratislavské mestské časti okrem spomenutých príjmov majú aj príjmy z podielu na dani z nehnuteľnosti, podiel z poplatku za komunálny odpad, poplatku za rozvoj, príjem z dane za využívanie verejného priestranstva a pod. (daňové príjmy), dotácie zo štátneho rozpočtu na školstvo, stavebný poriadok, špeciálny stavebný úrad a pod. (granty a transfery).
Tabuľka 1: Porovnanie príjmov a výdavkov Košíc, Bratislavy a ich mestských častí.
(Zdroj: záverečné účty Košíc a Bratislavy a ich mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online).
Ako je z tabuliek 1 a 2 zrejmé, príjmy aj výdavky košických mestských častí sú v priemere približne desaťkrát nižšie ako príjmy a výdavky bratislavských mestských častí. Výnimku tvoria najmä košické malé MČ, kde sú rozdiely pri obdobne veľkých mestských častiach približne päťnásobné. To je spôsobené rozdielom v príjmoch z dane z príjmu fyzických osôb, ktoré dostávajú od Magistrátu mesta Košice.
Kapitálové výdavky (investície) na 1 obyvateľa sú približne päťnásobne väčšie v bratislavských mestských častí. Zaujímavé je aj porovnanie celkových príjmov všetkých bratislavských mestských častí a mesta Košice, ktoré sú približne rovnako veľké.
Tabuľka 2: Pomer príjmov a výdavkov Košíc, Bratislavy a ich mestských častí.
(Zdroj: záverečné účty Košíc a Bratislavy a ich mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online).
Grafické vyjadrenia v grafoch 1 a 2 slúžia na lepšiu ilustráciu, aké veľké sú rozdiely medzi príjmami a výdavkami oboch miest a ich mestských častí. Presné vyjadrenia číselných hodnôt sa nachádzajú v tabuľke 1. Detailné analýzy mestských častí oboch miest sú spracované v samostatných článkoch zvlášť pre Košice a zvlášť pre Bratislavu.
Graf 1: Porovnanie štruktúry príjmov Košíc, Bratislavy a ich mestských častí.
Graf 2: Porovnanie štruktúry výdavkov Košíc, Bratislavy a ich mestských častí.
Porovnanie podielových daní
Pomer podielu z dane z príjmu fyzických osôb pri malých mestských častiach je zhruba dvakrát väčší v prospech bratislavských mestských častí. Pri tzv. veľkých mestských častiach je tento pomer zhruba šesťnásobne väčší, rovnako v prospech mestských častí Bratislavy. Bratislavské mestské časti dostávajú aj podiel na dani z nehnuteľnosti a podiel na poplatku za komunálny odpad. V Košiciach si celý príjem z týchto daní necháva mesto. Bratislavské mestské časti dostávajú aj podiel z dane za rozvoj. Táto daň ešte donedávna v Košiciach nebola. To sa však zmenilo v októbri 2019, keď ju mestskí poslanci odsúhlasili. Viac informácií o tom nájdete tu. Stále prebiehajú rokovania o tom, aby sa výnos z tejto dane delil medzi mesto a mestské časti.
Tabuľka 3: Porovnanie údajov zo záverečných účtov vybraných mestských častí
(Zdroj: záverečné účty Košíc a Bratislavy a ich mestských častí za rok 2018, ktoré sú dostupné online, údaje o počte obyvateľov sú z Wikipédie).
Porovnajme porovnateľne veľké mestské časti:
Košické mestské časti môžu tým bratislavským iba ticho závidieť to, s akými rozpočtami hospodária. Porovnajme teda približne rovnako veľké bratislavské mestské časti s tými košickými a ukážme si, aké veľké sú rozdiely v rozpočtoch v praxi.
Mestská časť Dúbravka s 33.500 obyvateľmi mala minulý rok podľa záverečného účtu celkové príjmy viac ako 15 miliónov eur. Pre porovnanie, najväčšia košická mestská časť Západ s takmer 40.000 obyvateľmi hospodárila s rozpočtom približne 2,26 milióna eur. Ak sa pozrieme na kapitálové výdavky, tak tie má MČ Dúbravka (2.248.000€) väčšie ako celkové výdavky MČ Západ (2.171.000€).
Zoberme si tzv. malé mestské časti a porovnajme napr. bratislavskú mestskú časť Jarovce s 2345 obyvateľmi s košickou mestskou časťou Myslava. Kým Jarovce mali celkové príjmy vo výške približne 1,97 milióna eur, podobne veľká MČ Myslava mala v minulom roku ani nie pätinové príjmy vo výške približne 378 tisíc €.
Ak porovnáme tzv. veľké mestské časti s približne rovnakým počtom obyvateľov - okolo 20 tisíc, tak zistíme, že rozdiely v príjmoch sú ešte väčšie. Mestská časť Vrakuňa mala v minulom roku príjmy vo výške viac ako 10 miliónov €, na druhej strane podobne veľká MČ Sever získala príjmy vo výške necelých 1,58 milióna €. Obdobne veľká košická mestská časť Sídlisko Ťahanovce mala v minulom roku celkové príjmy necelých 900.000€.
Najväčšia mestská časť na Slovensku (potenciálne 3. najväčšie slovenské mesto) - Petržalka s 102.982 obyvateľmi má rozpočet vo výške 40.206.000€. Všetky mestské časti Košíc dokopy mali celkové príjmy v roku 2018 vo výške 23.249.000€, čo je necelých 58% z celkových príjmov MČ Petržalka.
Porovnanie kompetencií
Najvýznamnejší rozdiel v kompetenciách bratislavských a košických mestských častiach môžeme nájsť v školstve. Bratislavské mestské časti spravujú základné aj materské školy na svojom území, zároveň si tiež plnia úlohu školského úradu. Z košických mestských častí majú na svojom území v kompetencii materské školy iba mestské časti Šaca a Staré Mesto. Práve oblasť školstva tvorí najväčšiu časť výdavkov mestských častí v Bratislave. S ňou však prichádzajú do rozpočtov aj nemalé príjmy. Mať v kompetencii školstvo znamená pre mestskú časť možnosť ovplyvňovať kvalitu školstva na svojom území, zároveň sa dajú jednoduchšie realizovať investičné zámery napr. na skvalitnenie športovísk na pozemkoch škôl a škôlok, či organizovať kultúrne, športové alebo dobrovoľnícke udalosti.
Mestské časti v Bratislave majú vo svojej kompetencii stavebné úrady a špeciálne stavebné úrady, čím môžu výrazne viac ovplyvňovať to, ako vyzerá ich územie. Veľký rozdiel je aj v rozsahu jednotlivých kompetencií, a okrem iného aj v ich financovaní, vďaka čomu môžu bratislavské mestské časti urobiť oveľa viac pre svojich obyvateľov.
Kým v Bratislave sa nerobia rozdiely medzi tzv. malými a veľkými mestskými časťami, v Košiciach sa určili výrazne rozdiely v kompetenciách aj vo financovaní. Ide najmä o starostlivosť o zeleň, verejné osvetlenie, opravy ciest a chodníkov, ktoré majú v kompetenciách iba malé mestské časti a v mestskej časti Sídlisko KVP, ktorá sama požiadala o pridelenie týchto kompetencií (okrem verejného osvetlenia).
Tabuľka 4: Porovnanie kompetencií mestských častí Košíc a Bratislavy
(Zdroj: záverečné účty mestských častí Košíc a Bratislavy za rok 2018, a štatúty oboch miest, ktoré sú dostupné online. Konzultácia rozsahu kompetencií mestských častí jednotlivých miest s miestnym poslancom Ing. Jurajom Mazákom, Ing. Paed. IGIP). Prečo sú kompetencie mestských častí tak odlišné?
Odpoveď na túto otázku by sme mohli hľadať v štatútoch obidvoch miest.
Kým Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice určujú počet mestských častí v obidvoch mestách, sú to práve štatúty oboch miest, ktoré upravujú kompetencie, ktoré sa prerozdelili medzi magistrát mesta a mestské časti. Zmenou týchto zákonov môžeme docieliť zmenu počtu mestských častí jednotlivých miest. Na zmenu kompetencií mestských častí však stačí novelizovať štatút mesta.
Štatúty oboch miest boli schválené súbežne s uvedenými zákonmi. Kým samotné zákony je možné meniť iba v Národnej rade Slovenskej republiky, štatút mesta môžu upraviť mestskí poslanci. Samotné štatúty sa síce pravidelne menili, často však išlo iba o kozmetické zmeny, a nie o zásadné novely štatútov v prípade oboch miest. V minulosti pravidelne dochádzalo napr. k zavádzaní nových daní, k prenášaniu kompetencií zo štátu na mestá či k iným zmenám, kvôli ktorým boli štatúty relatívne často upravované.
Vzhľadom na možnosť jednoduchým spôsobom zmeniť štatút miest mestskými poslancami je veľmi pozoruhodné, že si mestské časti nedokázali vydobyť viac kompetencií už oveľa skôr. Keďže mestské zastupiteľstvo tvoria poslanci z jednotlivých mestských častí, v prípade záujmu by vedeli jednoducho dospieť k dohode, aby došlo k lepšiemu prerozdeleniu kompetencií medzi magistrátom mesta a mestskými časťami. Najmä v prípade, ak sa mestské časti dlhodobo sťažujú na malý rozsah kompetencií. V Košiciach požiadala o otvorenie štatútu mesta iba mestská časť Sídlisko KVP, vďaka čomu má aktuálne výrazne viac kompetencií v porovnaní s ostatnými tzv. veľkými mestskými časťami Košíc. Mestskej časti Sídlisko KVP sa podarilo získať vďaka otvoreniu štatútu mesta kompetencie, ako sú: starostlivosť o cestné komunikácie (chodníky, resp. cestné komunikácie, po ktorých nepremáva MHD), či napr. starostlivosť o zeleň. Aktuálne sa snažia o získanie kompetencie aj na starostlivosť o verejné osvetlenie.
Ako by si mohli mestské časti a mesto podeliť kompetencie?
Monika Filipová, Bruno Konečný z tímu primátora Matúša Valla uvádzajú v kapitole skupiny Mesto a mestské časti knihy Plán Bratislava, ako by si mohli navzájom podeliť kompetencie v rámci dvojúrovňovej samosprávy:
• Mestská časť = obec má zabezpečiť potreby služieb jednotlivcov v susedstve (napr. osobné a operačné služby od sociálnej starostlivosti cez vzdelávanie až po zber odpadu).
• Bratislava (resp. môžeme to aplikovať aj na Košice) = metropolitná oblasť má zabezpečiť koordináciu strategického rozvoja celého územia mesta (územné plánovanie, doprava, investície do infraštruktúry, strategické nakladanie s odpadom, hospodársky a trvalo udržateľný rozvoj).
Prečo podobný krok neurobili aj ostatné mestské časti je už dnes len v rovine dohadov. Aktuálne má zmysel uvažovať dopredu a dohodnúť sa na spoločnom postupe, aby boli kompetencie mestských častí čo najviac jednotné, aby sa nerobili zbytočné rozdiely medzi obyvateľmi mesta. Samozrejme, nie je potrebné, aby mala každá mestská časť všetky kompetencie, často je ekonomicky výhodnejšie, aby jedna mestská časť zabezpečovala konkrétnu kompetenciu pre viacero mestských častí, čo sa v niektorých prípadoch deje aj v súčasnosti. Takto mestské časti budú mať oveľa väčší zmysel pre občanov, ktorí v nich žijú. So zvyšovaním kompetencií bude pochopiteľne potrebné upraviť aj ich financovanie, o čom sa už dlhodobo hovorí. Dnes je viditeľná snaha veľkých mestských častí, aby mali obdobné kompetencie ako MČ Sídlisko KVP, čo je dobrý prvý krok, v každom prípade, nemalo by to tam končiť. Vhodnejší príklad pre košické mestské časti by mali byť mestské časti Bratislavy.
Zastúpenie v mestskom parlamente
V Bratislave má každá mestská časť minimálne jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve. Ich počet sa pritom odvíja od počtu obyvateľov, z toho dôvodu má Petržalka s viac ako 100.000 obyvateľmi dokopy až 10 mestských poslancov z 45 členného zastupiteľstva. Bratislava má 17 mestských častí a rovnako aj 17 volebných obvodov.
V Košiciach má zastupiteľstvo celkovo 41 poslancov. Súčasný volebný systém zložený z 14 volebných obvodov v rámci mesta neumožňuje, aby mala každá mestská časť zastúpenie v mestskom parlamente. Vzhľadom na súčasný spôsob voľby je teoreticky možné, aby malo zastúpenie 17 mestských častí. Aktuálne všetci zvolení mestskí poslanci pochádzajú z 14 mestských častí. Z toho vyplýva, že až 8 mestských častí reálne nemá zastúpenie v mestskom zastupiteľstve.
V praxi sa nemôže stať, aby súčasne mali zastúpenie napr. Košická Nová Ves a Vyšné Opátske, keďže majú spoločný volebný obvod, z ktorého sa dostane do mestského zastupiteľstva iba jeden poslanec. Ešte viac komplikovaná situácia je vo volebných obvodoch 5 (Barca, Šebastovce a Poľov) či 6 (Lorinčík, Pereš a Myslava), tie sú dokopy zastúpené v zastupiteľstve takisto iba jediným poslancom.
Od mestských štvrtí k mestských častiam Košíc.
Už v 19. storočí sa mesto Košice administratívne členilo na mestské štvrte. Z dobových záznamov z roku 1805 môžeme vyčítať, že mesto Košice tvorili 4 mestské štvrte ktoré sa nachádzali v historickom centre (delené dnešnými ulicami Hlavnou, Alžbetinou a Mlynskou). K nim ešte patrili tri predmestia - dolné, horné a stredné. Toto delenie slúžilo najmä na účely sčítania obyvateľstva, nejednalo sa o mestské časti s vlastnými úradmi či kompetenciami. Až v období socializmu sa vytvorili (formálne) tzv. mestské obvody, na ktorých čele stáli obvodné národné výbory, ktoré mali konkrétne kompetencie. Súčasný počet 22 mestských častí získali Košice až v roku 1990.
Ako vznikali mestské časti v Košiciach a v Bratislave?
Kým v Bratislave zaznamenali viac menej prirodzený vývoj mestských častí, ktoré vzišli z jednotlivých katastrálnych území (resp. z pôvodných historických obcí, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy), viaceré mestské časti v Košiciach boli umelo vytvorené po roku 1990 spôsobom, že sa urobili hranice na papieri, ktorými sa vyznačili najmä veľké sídliská vybudované počas socializmu. Bratislavské sídliská sa stali zväčša súčasťou pôvodných obcí, ktoré boli kedysi samostatné a dnes sú už súčasťou Bratislavy. Košické sídliska boli umelo izolované od okolitých obcí, s ktorými susedili a vznikali tak duplicitné mestské časti. Izolovali sa aj niektoré časti, ktoré mali spoločné katastrálne územia, čím sa zhruba zdvojnásobil počet mestských častí, ktoré by boli pre Košice skutočne potrebné. Práve to spôsobilo výrazný nepomer počtu mestských častí a počtu obyvateľov v týchto mestách.
V Košiciach aj v Bratislave došlo v období socializmu k výraznému nárastu počtu obyvateľov, obidve mestá sa začali výstavbou rozširovať do okolitých smerov a tým sa vzdialenosti medzi okolitými obcami a rozširujúcim sa mestom skracovali, až úplne zanikli. Bol to tiež jeden z dôvodov, prečo boli okolité obce z bratislavského aj košického okresu v niekoľkých vlnách začleňované do oboch miest. Súviselo to s celoštátnym trendom administratívneho pričleňovania obcí k rýchlo sa rozvíjajúcim mestským centrám. Ďalším dôvodom, prečo sa tak dialo, bolo zvýšenie urbanizačných ukazovateľov, ktoré vypovedali o vyspelosti krajiny. Vďaka tomu počty obyvateľov (nielen) týchto miest výrazne narástli. K spätnému osamostatneniu sa týchto pričlenených obcí k obidvom mestám nikdy nedošlo.
Vzhľadom na rýchly rozvoj okolitých obcí (tzv. satelitov) v okolí oboch miest sa medzi nimi a mestom pomyselná hranica vytráca. Je možné, že v budúcnosti sa (nielen) tieto dve mestá rozrastú o ďalšie obce. Pre mestá ako aj okolité obce by malo byť v nasledujúcich rokoch mimoriadne dôležité nájsť spôsob, ako budú vedieť efektívne spoločne fungovať. Môže sa tak udiať buď formou spájania, resp. pričleňovania (čo dnes nie je príliš atraktívne z pohľadu okolitých obcí), alebo o formou prehĺbenia vzájomnej spolupráce (napr. v oblasti dopravy, územného rozvoja a pod.). V každom prípade, touto otázkou by bolo vhodné zaoberať sa aj na celonárodnej úrovni, pretože zložité administratívne členenie nie je problémom iba Košíc a Bratislavy.
Záver
Košice nevyhnutne potrebujú reformu administratívneho členenia, zmenu rozdelenia kompetencií a financovania mestských častí. Súčasný systém 22 mestských častí je síce zdanlivo blízko k občanom svojou dostupnosťou, akurát v mnohých prípadoch mu pre chýbajúce kompetencie (prípadne aj pre nedostatok finančných prostriedkov a odborných personálnych zdrojov) nedokáže efektívne pomôcť. Takýto stav nie je pre občanov výhodný, mestským častiam bráni v prirodzenom rozvoji a “tešiť” môže akurát mesto, ktoré zdanlivo “ušetrí”. Pritom sa nejedná o reálne šetrenie. Mesto pravidelne nesystémovo finančne dotuje mestské časti rôznymi “mimoriadnymi” prostriedkami na potrebné opravy mestského majetku na ich území. Prípadne samo investuje na ich území. Často sa jedná o investície, ktoré bežne vykonávajú bratislavské mestské časti zo svojho vlastného rozpočtu. Takisto mesto musí z vlastného rozpočtu zabezpečovať ostatné kompetencie, ktoré mu zveril štát, a ktoré by mohli vykonávať mestské časti, tak ako to je v Bratislave. Na pôde mestského zastupiteľstva sa navyše úplne zbytočne preberajú témy (napr. zimná údržba a rekonštrukcie chodníkov, osadenie nového kontajneroviska a pod.), ktoré by sa v Bratislave bez problémov vyriešili na pôde mestských častí a mesto sa tak nemôže plnohodnotne venovať strategickým témam, keďže delegovanie kompetencií je nevhodne nastavené.
V ideálnom prípade by malo dôjsť k zníženiu počtu mestských častí, ktoré by sa mali spojiť do silnejších a kompaktnejších celkov. Vzhľadom na to, že je to mimoriadne náročné, aby sa taká zmena udiala komplexne - existujú iba 2 možnosti: zmena zákona o Košiciach v NRSR (v minulosti niečo podobné nevyšlo, viac informácií tu) a celomestské či miestne referendum (finančne nákladná alternatíva, hrozí tiež riziko nedostatočného počtu zúčastnených obyvateľov). Existuje však stále alternatívna možnosť a tou je, aby sa mestské časti zlúčili dobrovoľne. Aj zníženie počtu o pár mestských častí vie priniesť ušetrenie na mzdách, energiách a podobne. Zároveň je možné chod novovzniknutej mestskej časti nastaviť tak, aby v nej mala každá zlúčená mestská časť zastúpenie. O mnohých témach by sa mohlo autonómne rozhodovať na miestnych komisiách. Obyvatelia by si volili poslancov v svojom obvode zvlášť a mestská časť ako celok by mala silnejší hlas v mestskom zastupiteľstve.
Aby mali mestské časti svoje opodstatnenie, je veľmi dôležité, aby sa zvýšili ich kompetencie a mesto sa mohlo venovať naplno dôležitejším témam. Vzorom nám v tomto môže byť Bratislava, kde majú mestské časti výrazne väčšie kompetencie. Ich rozpočty sú približne desaťnásobne vyššie ako rozpočty mestských častí v Košiciach a sú tak oveľa bližšie k svojim obyvateľom. Samozrejme, nie je vhodné, aby sa takáto veľká reforma udiala zo dňa na deň. Jej aplikovanie by malo byť postupné s tým, že sa vopred vypracuje stratégia delegovania kompetencií so zabezpečením financovania. V prípade nových kompetencií, ako aj súčasných kompetencií, ktoré mestské časti majú, by bolo ideálne, ak by mestské časti začali navzájom intenzívnejšie spolupracovať. Už dnes prebieha spolupráca medzi mestskými časťami napr. pri poskytovaní sociálnych služieb. To je dobrý predpoklad na prehĺbenie vzájomnej spolupráce do budúcna.
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu" alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!
Zdroje:
1. CSACHOVÁ S. - VIŠŇOVSKÝ M.: Typizácia mestských častí mesta Košice pre potreby reformy administratívneho členenia – zhodnotenie stavu a diskusií. ACTA GEOGRAPHICA UNIVERSITATIS COMENIANAE, Vol. 57, 2013. No. 2, pp. 165-193
2. REGINÁČOVÁ, N. - GERGELY, L.: Obyvateľstvo Košíc a administratívne členenie mesta v 19. storočí v archívnych dokumentoch a literatúre. Človek a spoločnosť. 2011. s.20.
