Milujem tvrdú muziku. Nepoznám nič lepšie než spotený a vysilený padnúť doma do postele s myšlienkou: To bol teda koncert. A práve preto túto muziku milujem. Tá živelnosť a energia, ktorá prúdi medzi divákov z každého tónu. Nie každý koncert je ale dobrý. Všetko záleží na interpretovi a jeho snahe. Počul som už mnoho interpretov, ktorý hrali prevzaté skladby od rockových či punkových legiend. Hudba bola super, ale mnohokrát som cítil, že interpret do toho nedáva srdce. A srdce je pri hudbe to najdôležitejšie. Je oveľa väčším potešením počúvať hudbu amatérskej kapely, ktorá dáva do hudby všetku svoju energiu a je pre ňu hudba potešením ako profesionálnu skupinu, ktorá namiesto každej noty vidí nejakú tú korunu(pardon euro, 1euro=30,1260SK) a hrá z povinnosti. Tým samozrejme nemyslím nikoho konkrétneho aj keď našlo by sa aj na Slovensku pár "rockerov" s tučnou peňaženkou, ktorú si zaslúžili skôr pózovaním než kvalitnou hudbou(Desmod, Tásler, Peter Nagy a mnohí ďalší).
Tým som nechcel povedať, že hudobníci by nemali dostávať peniaze. Ale peniaze by nemali byť ich hlavným cieľom. Mali by hlavne baviť ľudí a užívať si hudbu. Aj najväčší virtuóz by mal svojou hudbou zabávať ľudí a prinášať im do života radosť(hlavne v čase krízy:). To je predsa úloha hudby.
Prajem vám aby váš obľúbený štýl hudby milovali aspoň tak ako ja svoj a boli pri jeho počúvaní šťastný.
Dúfam, že som vás týmto článkom ovplyvnil a ak aj nie, tak dúfam, že mi aspoň napíšete či už pozitívny alebo negatívny komentár.
