V noci z piatka na sobotu okolo 02:00 som si kupoval jedlo v stánku. V tej chvíli som ešte mal peňaženku aj mobil. Nanešťastie pršalo, čiže každé miesto chránené pred dažďom bolo plné ľudí. Doslova telo na telo. Okolo 04:00 som si všimol, že nemám ani mobil ani peňaženku. Najprv som skoro dostal infarkt, ale potom som sa upokojil a povedal si, že počkám kým sa všetko vyprázdni a prehľadám miesta, kde som sa večer zdržiaval.
Počas hľadania som sa bol spýtať sbs-károv na internáte Ľ. Štúra, či niečo nenašli alebo či tam nie sú straty a nálezy. SBS-kári iba skonštatovali, že nech sa poobzerám po zemi, ale veľké šance mi nedávajú. Následne fajčili ďalej. Týmto pozdravujem vedenie UK a odkazujem im, že keď už si naša popredná univerzita môže dovoliť reprezentatívne vozidlá, tak by sa mohli nájsť peniažky aj na kurz komunikácie pre SBS. Lebo sa mi zdá, že skôr ako podľa schopností vyberali ochrankárov podľa dĺžky vlasov. Povolený interval 0,1 – 0,5mm.
Nakoniec som rezignoval na svoje pátranie a šiel som MHD domov do Ružinova. Určite si viete predstaviť ako som vyzeral ráno o 06:00, keď som došiel na policajnú stanicu na Ostredkoch. Chcel som čo najskôr nahlásiť udalosť a ísť do postele. Porozprával som policajtovi pri okienku, čo sa stalo a zdôraznil som, že to bola pravdepodobne krádež, ale teoreticky mi mohli veci aj vypadnúť, tak nech tam napíše obidve možnosti. On však povedal, že ak to chcem nahlásiť ako krádež, tak musím ísť naspäť na príslušné oddelenie PZ v mieste, kde sa skutok stal. Potom mi „poradil“, že ako to napíšeme ako stratu na neznámom mieste, tak to môžem nahlásiť aj tam.
To sa mi síce nezdalo, ale vzhľadom na môj psychický a tiež fyzický stav po prebdenej noci som privolil. Na druhý deň som sa skontaktoval s iným policajtom a ten mi povedal, že nahlásiť krádež môžem na hociktorej policajnej stanici, bez ohľadu na miesto činu. Kamarát právnik mi povedal to isté. A tiež mi povedal, že pre políciu je oveľa jednoduchšie riešiť stratu ako krádež.
Netvrdím, že ma policajt úmyselne zavádzal, aby si zjednodušil prácu. Mohlo to byť z nevedomosti, mohol byť po dlhej nočnej, mohol si myslieť, že som bol opitý... Vážim si prácu polície. Ale ak ma polícia naozaj zavádzala, aby si zjednodušila prácu, tak mám vážne obavy ohľadom etických a morálnych zásad niektorých policajtov.
Na dnes je to všetko. Nabudúce niečo o tom, že vybaviť 11 dokladov a novú SIM kartu je v slovenskej byrokratickej republike riziko pre duševné zdravie občana. Budem rád, ak napíšete svoje zážitky alebo aj prípadné rady do diskusie.
