Prekrstená nemocnica

Písmo: A- | A+

O môj rozklad proti záverečnému stanovisku MŽP SR k navrhovanej martinskej nemocnici "budúcnosti" či "sv. Martina" či koho/čoho sa už známe firmy z "transparentného mesta" začali zaujímať aj cez infozákon. To nemusia. Tu je.

Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon o posudzovaní vplyvov") podávam rozklad proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR č. 2391/2021-1.7/fr, 34627/2021 z 30. 6. 2021 k navrhovanej činnosti "Nemocnica budúcnosti Martin" (ďalej "NBM") navrhovateľa Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Malá Hora 4A, 036 01 Martin (ďalej "JLF UK"), zverejnenému na Enviroportáli 14. 7. 2021 (https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/nemocnica-buducnosti-martin).

Odôvodnenie

Ani v citovanom záverečnom stanovisku (ďalej "ZS"), ani v správe o hodnotení navrhovanej činnosti (ďalej "SoH") s prílohami, ani v odbornom posudku a ani v ďalších dostupných výsledkoch procesu posudzovania a podkladoch rozhodnutia nie sú dostatočne úplne, presne a spoľahlivo preskúmané a vyhodnotené všetky pravdepodobne významné priame i nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na prírodu a životné prostredie ani všetky ich relevantné vzájomné súvislosti a nie sú navrhnuté účinné a dostupné opatrenia na zabránenie či zmiernenie ničenia a poškodzovania prírody a životného prostredia. Významné vecné a/lebo metodické či procesné nedostatky vidno hlavne v týchto oblastiach:

1. Vplyvy na obyvateľstvo, zvlášť vplyvy dopravy počas výstavby i počas prevádzky, keď v dôsledku obmedzení vstupných dát v dopravno-kapacitnom posúdení (ďalej "DKP"), v SoH i ZS (neaktualizované dlhodobé dáta o intenzite dopravy, len krátkodobé dáta o výkonnosti dotknutých križovatiek), nezriedka nevhodných ukazovateľov [priúzke rozpätia špičkových hodín, hrubé stredné hodnoty, koeficienty a "intuitívne predikcie" (s. 13 DKP) miesto mier variability a spoľahlivosti], podcenenia kumulatívnych vplyvov dopravy z celej riešenej urbanistickej zóny [o. i. 5 okrskov pre individuálnu bytovú výstavbu (ďalej "IBV") 02 BI 01 až 02 BI 05 podľa Územného plánu zóny Martin – Veľká hora, zmeny a doplnky č. 2 (ďalej "ÚPN-Z, ZaD č. 2")] i podcenenia širších dopravných kontextov (narastajúca živelná urbanizácia Tomčian, Dražkoviec, Diakovej, Dolného i Horného Kalníka a úmerne tomu hustnúca premávka na príslušných komunikáciách i križovatkách) podhodnocujú ako aktuálne dopravné zaťaženie, tak aj priťaženie vplyvom navrhovanej činnosti (o. i. 1 500 parkovacích miest a tomu zodpovedajúci prírastok dynamickej dopravy), ktorá by veľmi pravdepodobne dlhodobo významne prispievala k nárastu hluku (aj kumulatívne z iných zdrojov v NBM ako heliport a i.), znečistenia ovzdušia [zvlášť výfukovými plynmi i inými časticami PM10 a zvlášť pri tunajšom častom výskyte inverzií a hmiel – Minďáš & Škvarenina 2002], produkcii odpadov [neopomínajúc tie "pandemické" ako rúška, respirátory a p. ani potrebu plniť Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo COM(2020) 98 z 11. 3. 2020], k zahlcovaniu križovatiek s vytváraním zápch (na s. 87 SoH eufemicky nazvaných "mierne kongescie"), k vzrastu rizika dopravných nehôdk vážnym stratám času i produktivity ľudí najmä na kapacitne i inak nevyhovujúcich križovatkách ulíc Bernolákova, Mudroňova, Kohútova a Francisciho, Kohútova a Jesenského, Kohútova, J. Kráľa, Sklabinská a P. O. Hviezdoslava, Sklabinská a Šoltésovej, ŠoltésovejMalá Hora, P. O. Hviezdoslava a V. P. Tótha, P. O. Hviezdoslava a Záborského, M. R. Štefánika, Tehelná, Jilemnického a Červenej armády, Červenej armády, A. Pietra a Nálepkova, I/65, Červenej armády a Mládeže, I/65 a Robotnícka, I/65D a I/65 Kollárova. Následkom toho by NBM miesto "dominantného kompozičného a mestotvorného prvku novovznikajúcej štvrte" (s. 6 ZS) pôsobila skôr ako hrubá páka na pretláčanie ďalších sporných dopravných stavieb, ako je tzv. východný mestský okruh (VMO; pozrite s. 7 ZS), vedený o. i. v značnom súbehu s neďalekou návrhovou trasou rýchlostnej cesty R3 a aj tým do značnej miery nadbytočný a rizikový, lebo významne zväčšuje záber najcennejších poľnohospodárskych pôd i poškodenie vzácnych prírodných zdrojov a hodnôt (biotopy európskeho významu, biotopy druhov európskeho významu, biokoridory, genofondové lokality a i.), poškodenie štruktúry krajiny, životného prostredia i majetku miestnych obyvateľov, podstatne viac zaťažuje rozpočty SR i EÚ a mohol by ďalej zhoršiť už aj tak zlú dopravnú situáciu v meste (najmä v priestore križovatiek ulíc Jilemnického a KošútskaI/65 a I/65Dčastými zápchami) a prispieť k pokračujúcej živelnej urbanizácii. NBM by tiež významne zvýšila nároky na vyvolané investície do zväčšenia výkonnosti existujúcich križovatiek a ulíc (nie vždy uskutočniteľné), zväčšenia kapacít pre statickú dopravu a p. Preto aj v tejto súvislosti žiadam na posúdenie predložiť variantné riešenie cestnej dopravy v dotknutom území, ktoré nebude rátať s VMO, ako to opakovane žiada o. i. petícia občanov tu https://www.peticie.com/peticia_za_zmenu_uzemnoplanovacej_dokumentacie_mesta_martinn, ignorovaná v SoH i ZS.

2. Vplyvy na horninové prostredie a geomorfologické pomery, konkrétne:

- zraniteľnosť horninového prostredia najmä počas výstavby a najmä voči znečisteniu podzemných vôd je kritická aj podľa SoH (s. 198) a navyše silno závislá od manažérskej (ne)kultúry a technologickej (ne)disciplíny dostupných dodávateľov, ktorá by tu aj napriek havarijným plánom a podobným viac-menej formalistickým návrhom opatrení v SoH i ZS bola jednou z najslabších stránok a teda aj jedným z najpodhodnocovanejších rizík navrhovanej činnosti spolu s rizikom zvýšenej prašnostišírenia inváznych i rozpínavých organizmov z objemných skrývok ornice (najmenej 10 000 m3) a s rizikami spojenými s podhodnotením veľkého objemu výkopov (ca 390 000 m3!) a ich dopadov na prírodu a životné prostrediecelom technologickom cykle (výkop, nakladanie a preprava zeminy na zemník či iné neupresnené miestoneupresnený čas, hrubé terénne úpravy dotknutého územia) a v celom rozsahu od horninového prostredia cez podzemné i povrchové vody až po biotu a krajinu

- zraniteľnosť reliéfu, ktorú v dôsledku prihrubej mierky a chybnej klasifikácie v SoH i ZS (reliéf tu nie je "typicky nížinný", ale podľa Mazúra a kol. 1980 kotlinový na styku martinskej riečnej terasy a južnej hrany úvalinovitej dolinky Silavy a dosiaľ nemá významnejší podiel antropogénnych foriem) skresľujúpodhodnocujú, rovnako ako drastické narušenie reliéfu stavebnými objektami NBM, natlačenými až na hranu martinského "Údolia lásky" bez ohľadu na jeho krajinný ráz, históriu využívania i génia loci – hoci to dosť snaživo kryjú pláštikom architektského žargónu (napr. na s. 6 ZS) – a v ostrom protiklade s oveľa veľkorysejším urbanistickým riešením severnej strany dolinky Silavy s areálom Slovenskej národnej knižnice, hodným našej "martinskej Akropoly".

3. Vplyvy na pôdu, kde SoH i ZS prehliada, že navrhovaná činnosť by zabrala a znehodnotila najmenej 3,3 ha pôdy typu luvizem pseudoglejová až modálna (Šály & Šurina 2002; BPEJ 0756002), zaradenej medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v k. ú. Martin podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy.

4. Vplyvy na ovzdušie a klimatické pomery, ktoré takisto značne podhodnocujú a skresľujú, keďže:

- vinou už zmienených obmedzení vstupných dát, podcenenia kumulatívnych vplyvov dopravy z celej riešenej urbanistickej zóny, podcenenia širších dopravných kontextov a i. významne podhodnocujú aktuálne dopravné zaťaženie i priťaženie vplyvom navrhovanej činnosti (pozrite bod 1.) a teda aj významnosť jej príspevku k znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi, prachom a p.

- navrhovaná činnosť by významne rozšírila zastavané územie mesta (sama osebe a ešte viac ako súčasť urbanistickej zóny Martin – Veľká hora jej neposúdenými kumulatívnymi vplyvmi), zväčšila zastúpenie stavebných objektov (zvlášť masívnychenergeticky náročných), komunikácií, spevnených plôch a iných klimaticky i hydricky aktívnych povrchov a prvkov v území, čím by nielenže nežiadúco zväčšila akumuláciu a vyžarovanie slnečnej energie, ale zvlášť v zimnom polroku aj vyžarovanie energie z vykurovania objektov; ovplyvnila by aj lokálne prúdenie vzduchu, vsakovanie zrážok, ešte viac rozkolísala ich povrchový odtok, celkovo zhoršila miestnu vodnú bilanciu i bilanciu žiarenia (najmä albedo a svetelný smog) a kumulatívne tak prispela k zosilneniu už aj tak dosť silného efektu mestského tepelného (a svetelného) ostrovaďalšiemu zhoršeniu miestnej klímy v rozpore so záväzkami v aktualizovanej stratégii adaptácie SR na zmenu klímy (MŽP SR 2018 https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf) i v ďalších klimatických politikách SR a EÚ.

5. Vplyvy na podzemné i povrchové vody počas výstavby i počas prevádzky, pri ktorých mnohé obmedzenia vstupných dát v hydrogeologickom posúdení (ďalej "HgP"), v SoH i ZS [len krátkodobé dáta o výške a kolísaní hladín podzemných vôd (ďalej "HPV") v území, nedostatok dát o ich sezónnom a medziročnom kolísaní i o dlhodobejších trendoch ako vzrastajúca nerovnomernosť a nepredvídateľnosť rozdelenia zrážok, odtokov i HPV, väčšia dĺžka, frekvencia a/lebo intenzita vĺn horúčav a sucha, prívalových zrážok a iných extrémnych udalostí, prahové či zlomové hydrologické hodnoty, kaskádujúce vplyvy a i., nedostatok dát o prameňoch Malej hory a Silavy, chýbajúce dáta o laterálnej spojitosti v ekosystéme toku Silava, o priestorovej premenlivosti v hrúbke a priepustnosti pôdnych horizontov i substrátových ílovitých hlín vs štrkopieskov a tým i v hodnotách vsaku zrážkových vôd do podzemia atď.), nezriedka nevhodné ukazovatele [hrubé stredné hodnoty či ročné úhrny, paušálne koeficienty a bilančné prepočty miesto lokalizovaných mier variability a spoľahlivosti], podcenenie kumulatívnych vplyvov odberov vody v celej riešenej urbanistickej zóne (napr. záhradné studne a bazény v jej 5 okrskoch pre IBV – pozrite ÚPN-Z, ZaD č. 2) i podcenenie relevantného širšieho hydrogeologického kontextu (ostatné zásahy v povodí Silavy) vedú k podhodnoteniu pravdepodobne významných nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na:

- režimy zraniteľných podzemných vôd o. i. hĺbením základovej jamy a zakladaním stavby, odkrývajúcim ich hladiny a nepriaznivo meniacim ich výšku, prúdenie i kvalitu (zvlášť v ekologicky kľúčových obdobiach sezónnych maxím HPV ignorovaných v HgP, SoH i ZS a zvlášť z rizikových plôch parkovísk a komunikácií s očakávaným výskytom ropných látok/NEL, posypových látok a p.), odvádzaním splaškových i zrážkových vôd (najmä v priestore napojenia na kanalizačný zberač v dolinke Silavy), vŕtaním studne DN200uvažovaným odberom 5 – 8 l.s-1 úžitkovej vody z nej (zvlášť v ekologicky kľúčových obdobiach sezónnych, resp. medziročných miním HPV ignorovaných v SoH i ZS) s pravdepodobnými významnými nepriaznivými dopadmi (aj) na pramene Malej hory a Silavy

- režimy povrchových vôd okrem už uvedených zásahov aj tzv. dažďovými záhradamiumelým vsakovaním zrážkových vôd vs odberom vody zo studne (skreslená bilancia v SoH i ZS napr. nerieši, či, v akej miere a ako dlho by bolo možné v obdobiach sucha vykrývať deficit vody čerpaním zo studne) a súvisiacim pravdepodobným poklesom už aj tak zníženej výdatnosti 14 prameňov Malej horyunikátneho nadregionálne významného slatinného mikroekosystému Silavy spolu s ešte väčším vysychaním toku Silava vplyvom narušenia laterálnej spojitosti vôd v jeho ekosystéme a ostatných zásahov v povodí.

Naviac HgP, SoH i ZS tým, že prehliadajú priestorovú premenlivosť priepustnosti pôdy a podložia, významne podhodnocujú podiel prirodzeného vsaku zrážkových vôd do podzemia [ktorý pritom – len v inom zmysle – priznáva aj SoH (s. 204), konštatujúc "prakticky nevýznamný ochranný charakter pôdneho pokryvu" v súvise so zraniteľnosťou tunajších podzemných vôd] a naopak nadhodnocujú priaznivý vplyv umelo vytvorených tzv. dažďových záhrad a podzemných vsakovacích objektov, ktorých možné prínosy by spolu so samotnou stavbou NBM čoraz viac obmedzovala aj už spomenutá rastúca nerovnomernosť a nepredvídateľnosť rozdelenia zrážok, vsaku a odtokuväčšia dĺžka, frekvencia a/lebo intenzita vĺn sucha a horúčav. Ani ďalšie opatrenia na zmiernenie či elimináciu nepriaznivých vplyvov, ako zvýšenie dna základovej jamy o 0,35 m, odkazy na havarijný plán a i. neberú do úvahy o. i. vzorce sezónneho a medziročného kolísania HPV a ich zjavne narastajúce nesúlady s dlhodobými, evolučne stabilizovanými a ekologicky účinnými vzorcami, vinou čoho by sa oné opatrenia veľmi pravdepodobne minuli účinkom.

Toľké významné obmedzenia HgP, SoH i ZSneriešené/zle riešené problémy v tejto oblasti oprávňujú aj požiadavku objektívne vyhodnotiť vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a jeho zložky podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES, ktorá je transponovaná do legislatívy SR v § 16 a nasl. zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (http://www.minzp.sk/oblasti/voda/implementacia-smernic-eu) a ktorú požiadavku týmto uplatňujem. Z ostatných náležitostí si dovolím upozorniť napr. na chýbajúci hydraulický výpočet prietokových množstiev odlučovačov ropných látok, dažďovej i odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb, ktorý by preukázal, že by i/ neprišlo k preťaženiu kanalizačnej siete, zasakovacích prvkov a p., zvlášť pri čoraz častejších prívalových zrážkach; ii/ kanalizácia bola funkčná a splnila by parametre podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

6. Vplyvy na krajinu, biodiverzitu, chránené územia, flóru, faunu, biotopy, územný systém ekologickej stability krajiny (ďalej "ÚSES") a využívanie zeme, kde publikované i nepublikované výsledky biologických výskumov (novšie Topercer 2005, Bernátová a kol. 2006, Škovirová & Tomčík 2017, Topercer & Bernátová 2017, Hegedüšová a kol. 2018, Topercer 2018 a i.) – v prieskume flóry, fauny a biotopov (ďalej "PFFB"), v SoH i ZS zväčša ignorované – aj ďalšie relevantné skutočnosti dostatočne jasne preukazujú, že navrhovaná činnosť s jej infraštruktúrou, kumulatívnymi, synergickými i náhodnými vplyvmi z celej riešenej urbanistickej zóny (o. i. 5 okrskov pre IBV podľa ÚPN-Z, ZaD č. 2) a ďalšími priamymi aj nepriamymi dopadmi (pozrite predchádzajúce body) by s najväčšou pravdepodobnosťou vážne a nevratne poškodila nadregionálne významné prírodné i krajinné hodnoty mokraďových, lúčnych a iných spoločenstiev i ekosystémov Malej hory a Silavy (genofondová lokalita R-ÚSES č. 65, interakčný prvok IP11 v M-ÚSES a zelené miesto Martina a Vrútok č. 25 – viac Topercer 2003, 2005, Hajniková a kol. 2012) s veľkou a funkčnou biodiverzitou zahŕňajúcou o. i. desiatky vzácnych, chránených a inak národne i európsky významných druhov rastlín a živočíchov vrátane kriticky ohrozenýchohrozených (Juncus subnodulosus CR, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes EN, Dactylorhiza maculata subsp. maculata EN, Drosera anglica EN, Perdix perdix EN), 6 biotopov národného významu (Br8 Bylinné brehové porasty tečúcich vôd, Kr7 Trnkové a lieskové kroviny, Kr8 Vŕbové kroviny stojatých vôd, Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk11 Trstinové spoločenstvá mokradí) a 4 biotopov európskeho významu (6510 Nížinné a podhorské kosné lúky, 6430 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, 7230 Slatiny s vysokým obsahom báz a prioritný biotop *91E0 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy), so svojskou štruktúrou a rázom krajiny, jej percepciou, dedičstvami využívania zemeinými krajinnými hodnotami. K poškodeniam by pravdepodobne prišlo už v etape prípravných prác ich prístupovou stopou (site access footprint – pozrite napr. Topercer 2013) v podobe prístupových komunikácií a súvisiacich zásahov do vodného režimu, pôdneho krytu a vegetácie, ktorú v PFFB, SoH, ZS i inde silno podhodnocujú, resp. ani nezvažujú. Počas realizácie navrhovanej činnosti a neskôr by tieto hodnoty a záujmy ďalej kumulatívne poškodzovala a ničila jej stavebná stopa (construction footprint), vtláčaná do ich tesnej blízkosti postupne obslužnými komunikáciami, zariadením staveniska, rozsiahlymi a hlbokými stavebnými jamami s veľkým objemom výkopov (pozrite bod 2.), odvodnenia, skrývok, navážok a depónií zeminy v okolí stavieb (priznáva aj SoH na s. 199) i inde, výstavbou stavebných objektov a prevádzkových súborov NBM, budovaním a pripájaním sietí i inej infraštruktúry a samotnou prevádzkou NBM. Celý tento proces by v dotknutých zraniteľných populáciách, spoločenstvách, biotopoch a ekosystémoch spôsobil významné nepriaznivé, nevratné a z najväčšej časti nezmierniteľné vplyvy priame [záber či iné rýchle straty rozmnožovacích biotopov druhov Perdix perdix EN (1 pár), Saxicola rubetra NT (1 pár), Crocidura suaveolens LR:lc, Bombus sp. a i. a potravných biotopov Bufo bufo LR:cd, B. viridis LR:cd a i.] a hlavne nepriame, ako pomalé straty populácií, spoločenstiev a biotopov vyvolané ekotonovými efektami navrhovanej činnosti, inváziami alebo rozpínaním cudzorodých organizmov z novovzniknutých či posilnených zdrojových populácií druhov inváznych (Solidago gigantea, S. canadensis, Aster novi-belgii agg., Impatiens parviflora, Stenactis annua a p.), rozpínavých (Calamagrostis epigejos, Cirsium arvense), ruderálnych a i., fragmentáciou spoločenstiev a biotopov, zmenami v ich polohových vzťahoch, v konfigurácii zdrojových a prepadových biotopov (sources vs sinks), zväčšením ich invazibility, narušením ich vodných, mikroklimatických, živinových, disturbančných a iných ekologických režimov vrátane zakysľovania slatiniska Silava, mineralizácie fosforu a dusíka a ich využitia rozpínavými i inváznymi vysokými bylinami, tienenia priľahlých biotopov stavbami cez deň, znečisťovania okolia svetelným smogom v noci atď., to všetko vo významne väčšej miere, ako pripúšťa SoH s prílohami i ZS (porovnajte napr. Topercer 2005, 2012, 2018, Topercer & Bernátová 2013). Spracovatelia PFFB, SoH i ZS totiž o. i. nezohľadňujú kľúčový komponent týchto vplyvov – kombináciu veľkosti stavby NBM, jej veľkého kontrastu s prostredím pôvodných biotopov, veľmi ostrého ekologického gradientu medzi NBM a nimi a ich neudržateľne úzkej "nárazníkovej zóny" (porovnajte napr. Sawatzky & Fahrig 2019 a nižšie). Pritom nadhodnocujú obnovné kapacity plôšok pôvodných biotopovpodhodnocujú, resp. nezohľadňujú históriu ich disturbancií, rozmanitosť, silu a trvácnosť kumulatívnych vplyvov na ne a viaceré ďalšie dávnejšie známe i novšie skutočnosti, ako sú zistenia daktorých prírodoochranne významných druhov priamo v dotknutom území, napr. z vyšších rastlín takmer ohrozená ostrica jačmeňovitá Carex hordeistichos NT (Medovič 1979, Topercer 2005), zo stavovcov už spomenutá európsky významná ropucha zelená Bufo viridis LR:cd, z vtákov o. i. hniezdiaca silno ohrozená jarabica poľná Perdix perdix EN (navrhovaná činnosť by zničila jednu z jej zostávajúcich 2 – 3 hniezdnych lokalít v regióne) i pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra NT a migrujúci európsky významný chrapkáč poľný Crex crex (Tomčík nepubl., Topercer 2005 a nepubl.). Z týchto dôvodov treba podmienky typu 10 m širokých nezastavaných "prieluk" v stanoviskách ŠOP SR – Správy "NP" Veľká Fatra, v SoH či inde alebo opatrenia ako záchranné transfery v PFFB, SoH i ZS brať ako úplne neodôvodnené a nedostatočné na predídenie či zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na biodiverzitu, stav zachovania biotopov a ekologickú stabilitu krajiny. Potvrdzujú to aj moje prijaté pripomienky k ÚPN-SÚ Martin, zmeny a doplnky č. 7, ale predovšetkým práca Sawatzky & Fahrig (2019), ktorá na účinnú ochranu mokradí pred znečisťovaním hnojivami, pesticídmi a p. odporúča minimálnu šírku "nárazníkovej zóny" 150 m. Ešte názornejšie a konkrétnejšie ako vedecké štúdie to preukazuje martinská realita – súčasný nepriaznivý stav biotopov zjz. okraja zeleného miesta č. 25 Silava v dôsledku výstavby Martinského centra pre biomedicínu tým istým navrhovateľom (sic!)veľmi podobnými dopadmi (veľká stavebná stopa, nezákonné ukladanie odpadov, vyvolané rozširovanie inváznych rastlín a p.) alebo ešte nepriaznivejší na južnom konci genofondovej lokality č. 67 Sklabinský potok pri severnom okraji nového obytného súboru Tomčian so silnými narušeniami cenných brehových porastov (odstránenie krovín, výsadby nepôvodných drevín, kolonizácia inváznymi rastlinami) a i. Preto naozaj účinné opatrenia na zmiernenie významných nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti by mali o. i. z úvaliny Silavy vylúčiť všetky navrhnuté umelé sadovnícke úpravy aj veľkú väčšinu chodníkov a cyklotrás, nerátať so žiadnymi trasami ciest ani inej infraštruktúry cez tunajšie genofondové lokality i zelené miesta a navrhovanú činnosť umiestniť až v bezpečnom odstupe – najlepšie 150 m a viac – od genofondovej lokality Silava, čím by sa okrem zachovania jej prírodných i krajinných hodnôt a ekosystémových služieb dosiahol aj priestorový, funkčný a urbanistický súlad s oveľa veľkorysejším urbanistickým riešením severnej strany úvaliny Silavy s areálom Slovenskej národnej knižnice (pozrite bod 2.). V tejto polohovej súvislosti sa natíska ešte jedna otázka k časti II.4. Umiestnenie (s. 2 ZS): ak je areál NBM situovaný "... v priamej väzbe na areál Jesseniovej lekárskej fakulty ...", v záujme koho/čoho sa s medziľahlou parcelou č. KN-C 7684/3 neráta priamo na výstavbu NBM (len na inžinierske siete), hoci by práve ona umožnila priamo previazať oba areály a odsunúť celý veľký súbor stavieb NBM o desiatky metrov ďalej od cennej a citlivej dolinky Silavy? Aký vyšší verejný záujem tomu bráni?

Popri vyššieuvedených (prírodo)vedeckých argumentoch si zvlášť v silnom urbanistickom kontexte martinskej Akropoly dovolím zdôrazniť aj nemenej dôležité motívy estetickéetické – aby sa totiž toto ešte stále krásne martinské "Údolie lásky" aj vinou navrhovanej činnosti a jej navrhovateliek & navrhovateľov a posudzovateliek & posudzovateľov nestalo len na kosť ohlodaným landartovo-brutalistickým pomníkom jedného konkrétneho druhu lásky martinských mocných – napr. k tým trom veciam na "p" (peniaze, peníze & peneži).

Pokiaľ ide o návrhy opatrení a podmienok na prípravu a realizáciu navrhovanej činnosti vrátane opatrení na zmiernenie jej významných nepriaznivých vplyvov, spracovatelia SoH, jej príloh i ZS (časť VI.3.) ich účinnosť i uskutočniteľnosť dosť často nepodložene až zaujato nadhodnocujú, navrhujúc zväčša opatrenia formálne a/lebo deklaratívne (napr. opatrenia č. 2 – 6, 9 – 12, 17, 18, 21, 22, 27, 33, 35, 39, 40, 43, 45 – 47, 51, 52, 54 – 59 a 63 v ZS), nerelevantné (napr. opatrenia č. 31, 38 a 50 v ZS) a inak neúčinné až nedostupné, resp. v ideálnom prípade riešiace druho- až treťoradé vplyvy navrhovanej činnosti a nezmenšujúce významne jej prístupovú a stavebnú stopu v prírode, krajine ani v životnom prostredí miestnych obyvateľov. Väčšinou sú aj primálo robustnépriveľmi závislé od manažérskej (ne)kultúry navrhovateľa a spracovateľov i od technologickej (ne)disciplíny dostupných dodávateľov, čo ich radí blízko k opatreniam medzinárodne známym ako "greenwash", čiže natieranie vyrobených (a neriešených) problémov "nazeleno".

No a celkom na záver si dovolím dodať, že zámer nemocnice s takou veľkou mierou závislosti od automobilovej dopravy (najmä individuálnej) a od fosílnych zdrojov energie, tak slabo obslúženej mestskou a prímestskou verejnou dopravou (pozrite s. 8 ZS), s takou slabou pešou dostupnosťou a s takou významnosťou nepriaznivých dopadov na prírodu, krajinu a životné prostredie v dôležitých ohľadoch nesleduje tie často skloňované "trendy západnej medicíny"nespĺňa medzinárodné štandardy zelených nemocníc (porovnajte napr. Karliner & Guenther 2011) ani s prižmúrením tretieho oka, zvlášť ak ešte aspoň periférne vníma aj to hippokratovské "Primum non nocere".

Na základe všetkých vyššieuvedených argumentov a v zmysle citovaných ustanovení správneho poriadku a zákona o posudzovaní vplyvov preto žiadam Ministerstvo životného prostredia SR, aby napadnuté záverečné stanovisko v celom rozsahu preskúmalo, doterajšie konanie doplnilo, zistené chyby odstránilosvoje súhlasné stanovisko s navrhovanou činnosťou zmenilo na nesúhlasné.

 

S pozdravom

Ján Topercer, samostatný vedecký pracovník – ekológ UK

V Blatnici, 11. 8. 2021

Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava

 

Literatúra:

Bernátová D., Kliment J., Topercer J., Obuch J. & Kučera P. 2006: Aktuálne poznatky o rozšírení a stave populácií niektorých prírodoochranne významných taxónov cievnatých rastlín, machorastov a chár v Turčianskej kotline. Ochr. Prír. 25: 50–96.

Hajniková M., Prokša P., Hodas M., Haverová V., Brzá Z., Měrka M., Mičík T., Mikudík M., Remšíková M., Staník R., Vaculčíková B., Barčiaková E., Dobošová A., Demovič B., Chilová V., Súľovský A., Lazúr R., Topercer J., Zontág M. & Žiak M. 2012: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Martin. SAŽP, Žilina, 233 s.

Hegedüšová K., Škovirová K., Topercer J. & Bernátová D. 2018: Príspevok k poznaniu zaujímavej lokality Silava, Martin, stredné Slovensko. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 40/2.

Karliner J. & Guenther R. 2011: Global Green and Healthy Hospitals. A Comprehensive Environmental Health Agenda for Hospitals and Health Systems Around the World. Health Care Without Harm International Coordination, Buenos Aires, 41 s.

Mazúr E., Činčura J. & Kvitkovič J. 1980: 11 Geomorfológia. S. 46–47 in: Mazúr E. (red.) Atlas Slovenskej socialistickej republiky, SAV & SÚGK, Bratislava, 317 s.

Medovič J. 1979: Rozšírenie vzácnejších druhov ostríc v Turčianskej kotline – 1. Carex hordeistichos Vill. Kmetianum 5: 153–170.

Minďáš J. & Škvarenina J. 2002: 63. Výskyt hmiel. S. 100 in: Miklós L. (red.) Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR & SAŽP, Bratislava & Banská Bystrica, 342 s.

Sawatzky M. E. & Fahrig L. 2019: Wetland buffers are no substitute for landscape‐scale conservation. Ecosphere 10/4:e02661. 10.1002/ecs2.2661.

Šály R. & Šurina B. 2002: 78. Pôdy. S. 106–107 in: Miklós L. (red.) Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR & SAŽP, Bratislava & Banská Bystrica, 342 s.

Škovirová K. & Tomčík R. 2017: Aktuálne poznatky o fragmentoch mokraďovej vegetácie Silavy v intraviláne Martina. Kmetianum 14: 155–167.

Topercer J. 2003: Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok. SZOPK, Martin, 40 s.

Topercer J. 2005: Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok. 2. vyd. SZOPK, Martin, 60 s.

Topercer J. 2012: Problémy veľkých dopravných projektov na príklade živočíchov, území Natura 2000 a diaľnice D1 Turany – Hubová. S. 174–176 in: Kubovčík V. & Stašiov S. (eds) Zborník príspevkov z vedeckého kongresu "Zoológia 2012"/ 18. Feriancove dni, Vydavateľstvo TU, Zvolen, 189 s.

Topercer J. 2013: D1 – jednotka degenerácie. Dostupné online: <https://blog.sme.sk/topercer/nezaradene/d1-jednotka-degeneracie>.

Topercer J. 2018: Malá hora. Dostupné online: <https://blog.sme.sk/topercer/nezaradene/mala-hora>.

Topercer J. & Bernátová D. 2013: Ničivé vplyvy a hrozby pre vegetáciu Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko, Prírodnej rezervácie Močiar a severných strání Kopy. Naturae tutela 17/1: 5–14.

Topercer J. & Bernátová D. 2017: Správa o stave zachovania a stanovisko k využívaniu lokalít Malá hora – Silava a Nebíčko na Stráňach v k. ú. Martin. 5 s., ms. [Správa; depon. in: Mestský úrad, Martin].

Skryť Zatvoriť reklamu