Tento energický muž so širokým úsmevom sa narodil a vyrástol v Sikkime. Do Tibetu prišiel v čase, keď bol ešte slobodnou krajinou a nespadal na mape pod čínsku veľmoc. Tam sa učil za budhistického mnícha, aby sa neskôr stal Lámom. V období keď Čína úspešne viedla násilnú inváziu na tibetské územie s cieľom obsadiť ho, rozhodol sa pripojiť k armáde. Tá mala za úlohu ochraňovať Dalaj Lámu v hlavnom meste Lhase. 30. marca 1959, v deň, ktorý sa zapísal do dejín, ho Pala osobne sprevádzal počas utajovanej misie - prechode cez Himaláje do exilu v Indii. V Dharamsale sa stal na ďalších desiatok rokov Dalaj Lámovým kuchárom. Mal na neho zapôsobiť fakt, že nepochádza z Tibetu.
Pala má dnes už 87 rokov, no je stále vitálny a plný energie. Vďačí za to prísnemu režimu, ktorý dodržiava už roky. Od tretej v noci medituje vo svojej meditačnej miestnosti, o piatej cvičí bojové umenia a praktizuje jogu. To ho drží vo fyzickej forme i psychickej pohode.
Aj napriek meditáciám, bojovým umeniam a joge, ktoré ho naučili ovládaniu, sa jeho srdce dokáže naplno a nečakane rozcítiť. Ako v ten večer. V prítmí jeho chatky postavenej z bambusu, za ticha Himalájskych veľhôr, nám pri ohni začal rozprávať azda najsmutnejší príbeh jeho života. Palova prvá žena bola paradoxne z Číny, aj preto má jeho najstaršia dcéra a syn šikmejšie oči. Zoznámili sa v Tibete, krajine, ktorú boli v onen osudný večer 1959 nútení ako súčasť Dalaj Lámovej družiny opustiť. No čínsky vojaci, na slepo strieľajúci do všetkých strán, im boli neustále v pätách. V tme noci jedna z takto zblúdených guliek zasiahla aj Palovu ženu. Koľká to irónia, že v tejto žabomyšej vojne zomrela práve rukou svojich krajanov. Krvácajúc na zemi načiahla ruku volajúc Palovo meno. Sklonil sa k nej, no jej telo sa už zmietalo v triaške. Akoby sa snažilo bojovať o život z posledných síl.
Pala sa musel rozhodnúť. Videl aká vážna je situácia, aj to, že jeho žene už niet pomoci. Čínski vojaci sa blížili rýchlo a ich skupina nemohla zastaviť ani na sekundu. Dopraviť vodcu tibetského národa do bezpečia Dharamsaly, bolo prioritou. A tak Pala posledný raz objal umierajúce telo jeho postrelenej ženy. Pobozkal ju a odišiel. Boj srdca a rozumu.
Po rozpovedaní príbehu sa úprimne rozplakal. Jeho oči boli vlhké a sklenené. Niektoré spomienky na minulosť, aj keď dávnu, stále bolia rovnakou silou. V tom momente som pocítila silnú túžbu objať ho.
Od spomenutej udalosti mal Pala ešte dve ženy. Tá druhá, podobne ako prvá, zomrela. Po celkovo 30-tich rokoch života strávených v službách kuchára Dalaj Lámu, ktorého obľúbené jedlo nám uvaril na raňajky, sa nakoniec vrátil do rodného Sikkimu. V krajine, kam sa má v budúcom živote opät reinkarnovať. Tento učiteľ budhizmu a meditácie, ktorý má podľa jeho slov na rozdiel od mníchov privilégium založenia rodiny, si v dedinke o počte pár domov pokojne spolunažíva s 11- timi deťmi, ktoré splodil so súčasnou ženou. Vybudoval tu školu, v ktorej sa malí chlapci učia za mníchov. Od 10-tej ráno tu denne študuje 55 detí z celého okolia.
Palove príbehy ostanú v mojej mysli navždy. Akoby som mohla zabudnúť? Bol to neuveriteľne silný zážitok. V jeho rozprávaniach som našla veľa múdrosti a životných skúseností. Vďaka nemu vidím svet opäť o čosi jasnejšie. Som vďačná okolnostiam, že ma priviedli práve na toto miesto, kde zastal čas a život plynie akosi pokojnejšie. Rovnako som vďačná za možnosť spoznať úžasného človeka, jedného zo žijúcich svedkov nedávnej histórie tejto časti sveta. Nech mu zdravie slúži.
