1.Električky. Týmto sa verejne ospravedlňujem električkám poľským, ktoré som nevedomky ohovorila v jednom z mojich minulých článkov. Pretože v Stockholme som videla ich predkov hádam ešte zo stredoveku. A jedna mala normálne reštauračný vozeň.
2. Mesto. Dynamické, kultúrne, moderné, plné života, ľudí, turistov a ... prisťahovalcov.
3. Cyklistické chodníky. Všade. Doslova. Cyklista je tam normálnym a plnohodnotným účastníkom dopravy, má svoje semafory, prechody a pruhy na ceste a chodníkoch, po ktorých sa nemotajú autá a ani ľudia (jedine tak pomerov neznalí turisti). Bicykle sú väčšinou také tie staré herky, čo evidentne nikoho netrápi a jazdí tam tuším každý – starý deduško, malé dieťa i pán v obleku (a tomu ani dážď neprekážal). Ach, Bratislava moja krásna, kedy to aj ty konečne pochopíš?
4.Časť Stockholmu leží na niekoľkých ostrovoch, medzi ktorými premávajú lode ako pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy. Voda v kanáloch pri prístave je taká čistá, že v nej ľudia chytajú ryby (normálka, osem hodín ráno, začína mestský ruch a zopár týpkov sa na chodníku oháňa udicami len pár metrov od frekventovanej ulice).
5. Všetci (úplne všetci) hovoria plynulo (úplne plynulo) po anglicky. Možno je to tým, že väčšina zahraničnej produkcie v televízii je v pôvodnom znení s titulkami (tak ako je to dobrým zvykom aj v iných krajinách). Nebolo by od veci sa nad tým zamyslieť aj u nás a nielen kvôli kvalite nášho dabingu (Ach, Píter, tuším zomrieme, do kelu...). Ale od sitcomov a rozprávok ruky preč!
6. A ešte niečo zo Stockholmu. Ak prší a ty stojíš pod stromom a vytešujes sa z toho, že na teba spadne iba každá štvrtá kvapka, nezabudni, že ešte vždy ťa môže ošpliechať autobus.
