elen matúš-trnavská
Naše hlasy nikto nechce
Tento článok nepíšem len kvôli sebe. Ale aj kvôli mojim priateľom, kamarátom, známym a neznámym. Kvôli všetkým tým, čo síce žijú v zahraničí, ale nie je im jedno, čo sa deje na Slovensku.
Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
elen matúš-trnavská
Niekedy je všetko zle
Minulý týždeň som na chvíľku vypadla z mesta. Ku kamoške na Vysočinu. Ujsť pred vyhriatym mestom, pokecať o ženskom svete, len tak si oddýchnuť. A trochu rozmýšľať.
elen matúš-trnavská
Zápisky z Prahy - O krátkej pamäti nás všetkých
Tak sme tu cez víkend mali voľby. A to hneď dvoje - krajské a prvé kolo senátnych. Teda aby som bola konkrétna, my tu v Prahe sme mali iba tie senátne (lebo Praha nie je kraj) a aj to iba v štyroch mestských štvrtiach. V tej našej nie. Každopádne, keď si človek pozrie výsledky, neodkladne ho napadne myšlienka, kde sa stala chyba...
elen matúš-trnavská
Zápisky z Prahy...kauza Rath
My tu máme teraz vec nevídanú. Politika vo väzení. Prichytený in flagranti s krabicou "vína" v hodnote 7 miliónov českých korún, plní titulky všetkých médií. Ako sa to vôbec mohlo stať?
elen matúš-trnavská
Detský divák
Nedávno sa ma moja sestra, s mierne podrývačným tónom v hlase, spýtala, prečo Ema pozerá rozprávky v češtine. Moja odpoveď bola jednoduchá.
elen matúš-trnavská
V dobrom i v zlom
Kedysi som sa s tatom často hádala. Keď nie kvôli politike, tak kvôli mame. Zastávala som si ju. A nechápala som, prečo sa nebráni sama. Prečo sa neháda, prečo neargumentuje, prečo často len stisne pery a nepovie nič.
elen matúš-trnavská
Keby to už nikto nikdy nemusel zažiť
Je to už dávno, čo prišiel medzi nás. Otecko so synom do materského centra. Zo začiatku bol plachý, tak ako každý otec, ktorý sem-tam zavíta medzi nás, ukecané mamy. Zrovna v ten deň sme ale na programe mali zaujímavú tému.
elen matúš-trnavská
Dcéry svojich otcov
Môj otec nie je dokonalý. Dokonca má od takého dosť ďaleko. A chýb toľko, že by mi prsty jednej ruky nestačili. A čo všetko by som mu mohla vyčítať. Čo všetko by som ja urobila inak, ako robil a robí on.
elen matúš-trnavská
O kráse okamihu
Kedysi dávno som tohto človeka a jeho prácu obdivovala z diaľky. Potom sme sa vďaka blogu zoznámili a keď sa stal mojim priateľom, začali sme si písať. Zo začiatku som bola z jeho esemesiek pekne zmätená. On sa ma v nich totižto nepýta také to tradičné "ako sa máš" a neukončuje ich obyčajným "ahoj".
elen matúš-trnavská
Dunčo a Filip
Kedysi dávno sa psy volali Dunčo, Rexo alebo Bodrík, žili na dedinách a boli pánmi svojho dvora. Spávali vo svojich búdach, žrali to, čo zostalo rodine z večere a pili dažďovú vodu. A vždy vedeli, kde je ich miesto.
elen matúš-trnavská
O stredobodoch môjho vesmíru
Klop, klop, klop...Klopkali moje topánky na vysokom podpätku po úzkych bratislavských uličkách presne pred troma rokmi. Každé klopnutie bolo ozvenou môjho vlastného šťastia, lebo sme čakali naše prvé bábätko.
elen matúš-trnavská
T-com alebo kocúrkovo?
Moji rodičia majú pevnú linku viac ako 30 rokov. Viac ako 30 rokov za ňu mesiac čo mesiac poctivo platia. Nepamätám si, že by sa s platbou oneskorili alebo nedajbože, nezaplatili. Proste radosť mať takého klienta. Ale asi ako pre koho...
elen matúš-trnavská
Október
Presne si pamätám na ten deň. Sedela som v našom belgickom byte s výhľadom na pivovar Stella Artois, slnko mi svietilo na chrbát a ja som si četovala s kamoškou. Jej posledná veta mi vyrazila dych...
elen matúš-trnavská
Dar
Skoro každý deň chodím s Emkou na prechádzku okolo neďalekého gymnázia. Mladí chlapci v štýlovom oblečku a dievčatá v krátkych sukničkách posedávajú s holými chrbtami a s cigaretou v ruke na lavičkách a múrikoch. Mám pocit, že aj v tejto zime sú viac vyzlečené ako oblečené a niekedy si pri tom spomeniem na jednu profesorku z nášho gymnázia, ktorá nám raz povedala - Neseďte na zemi, dievčatá, lebo nevyvediete potomstvo - Vtedy sme si so smiechom zaťukali na čelo...
elen matúš-trnavská
Naša jar
Prechádzam sa s Emkou po pražských parkoch, ruka v ruke, pretože naša malá slečna je už veľká a o kočíku nechce ani počuť. Nadstavujeme tváre jarnému slnku, Emka trošku vraští nos, lebo nechce slnečné okuliare a ja mám pocit, že zase bude dobre. Že všetko zlé je na niečo dobré a že tá nemalá kôpka problémov našich a celej našej rodiny sa akosi vyrieši, utrasie, pominie...
reklama
elen matúš-trnavská
Väčšinou to tak býva
Väčšinou to tak býva. Niečo si predstavujeme, o niečom snívame, na niečo sa tešíme a niečo si plánujeme. A ono to veľakrát dopadne aj tak úplne inak.
elen matúš-trnavská
Čo by bolo, keby nebolo
Kedysi som si myslela, že také tie reči o tom, ako dieťa zmení život, ako je potom všetko krásne, úžasné a dokonalé a konečne to dáva zmysel, sú len také bla-bla reči tých, čo už to majú za sebou. Veď čo už iné by aj mali hovoriť, že áno... Ale nech sa prepadnem pod čiernu zem, ak to tak naozaj nie je. Že aj keď život na materskej nie je zrovna med lízať, nie je to zase až taká tragédia, ako si mnohí myslia. Že aj keď mám niekedy parádnu chuť sa psychicky zrútiť, väčšinou je to pohoda. A že taký ten úprimný detský bezzubý smiech stojí jednoducho za to. Ale priznám sa, niekedy mi napadne, čo by bolo, keby ho nebolo...
elen matúš-trnavská
Ako pražskí blogeri našu Emu medzi sebou privítali
...alebo o Emkinej prvej blogerskej žúrke
