Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
Kedysi som sa s tatom často hádala. Keď nie kvôli politike, tak kvôli mame. Zastávala som si ju. A nechápala som, prečo sa nebráni sama. Prečo sa neháda, prečo neargumentuje, prečo často len stisne pery a nepovie nič.
Môj otec nie je dokonalý. Dokonca má od takého dosť ďaleko. A chýb toľko, že by mi prsty jednej ruky nestačili. A čo všetko by som mu mohla vyčítať. Čo všetko by som ja urobila inak, ako robil a robí on.
Klop, klop, klop...Klopkali moje topánky na vysokom podpätku po úzkych bratislavských uličkách presne pred troma rokmi. Každé klopnutie bolo ozvenou môjho vlastného šťastia, lebo sme čakali naše prvé bábätko.
Presne si pamätám na ten deň. Sedela som v našom belgickom byte s výhľadom na pivovar Stella Artois, slnko mi svietilo na chrbát a ja som si četovala s kamoškou. Jej posledná veta mi vyrazila dych...
...alebo o rozdieloch medzi filmom (americkým) a slovenskou realitou :)
Kedysi, keď som bola malá, som chcela dobyť svet. Mala som to v pláne.
...večná téma rozdielnosti našich pohlaví, tentokrát z pohľadu choroby...alebo o tom, ako sa správame, keď sme choré my a keď je chorý on...
Za oknom už dávno spí mestečko Leuven a ja sa motám ešte po blogu. Čítam si známe tváre aj prvé pokusy. Dobieham zameškané. Prežívam ich príbehy - nešťastia, radosti, lásky - ako keby boli moje. Až ma normálne dojímajú. A tak si potajmä utieram líca. A v tom mi trkne. Že ten môj príbeh leží necelé dva metre odo mňa na tom našom malom gauči, kde sa ledva dvaja zmestíme.
...alebo o tom, že aj keď mi niekedy smutno je, častejšie mi je predsa len veselo... a nielen vďaka týmto dvom osôbkam a ich (ne)podareným reakciám...
Včera som volala s mamou. Poznáte to. Taký ten klasický maminkin telefonát na desať a viac minút...
...alebo o tom, ako sa elenka prvýkrát s pozitívnym výsledkom bylinkovej liečby stretla. A pevne verí v ďalší...
Bývalá spolužiačka mi nedávno povedala, ako dobre sa pobavila na článku Takto ma on zabáva. A či zas niečo také nepovedal. A veru že aj povedal... alebo pokračovanie jednotky, od ktorej už ubehlo nejakých tých pár mesiacov...alebo o tom, že s humorom je všetko ľahšie.
Vonku poprchá. S pribúdajúcim šerom ma moje jesenné nálady chytajú čoraz častejšie. Prichádza sychravý november a s ním čas upršaných dní, sivomliečnej hmly a blikotavých cintorínov. A pre mňa aj čas, kedy si znova spomeniem aj naňho.
Zopár veselých situácií zo života...alebo o tom, že s humorom je všetko krajšie...
...alebo pokračovanie príbehu č. 2 z môjho článku Príliš komplikované...tak ako to vidím a cítim ja...
Je tomu viac ako rok, čo zomrel. Ale spomínam naňho často. A vždy sa pri tejto spomienke usmejem. Lebo Kubo bol skrátka...Kubo.
Alebo o tom, že vzťahy nie sú čierno - biele...Zopár príbehov z môjho okolia. Príbehy zo života. Príbehy, ktoré svojim spôsobom prežívam aj ja. A tak už nehodnotím, iba premýšľam. O tom, čo sa stáva. O tom, že láske sa len tak rozkázať nedá. O tom, že to celé vôbec nie je jednoduché.
