Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
Prechádzam sa s Emkou po pražských parkoch, ruka v ruke, pretože naša malá slečna je už veľká a o kočíku nechce ani počuť. Nadstavujeme tváre jarnému slnku, Emka trošku vraští nos, lebo nechce slnečné okuliare a ja mám pocit, že zase bude dobre. Že všetko zlé je na niečo dobré a že tá nemalá kôpka problémov našich a celej našej rodiny sa akosi vyrieši, utrasie, pominie...
Kedysi som si myslela, že také tie reči o tom, ako dieťa zmení život, ako je potom všetko krásne, úžasné a dokonalé a konečne to dáva zmysel, sú len také bla-bla reči tých, čo už to majú za sebou. Veď čo už iné by aj mali hovoriť, že áno... Ale nech sa prepadnem pod čiernu zem, ak to tak naozaj nie je. Že aj keď život na materskej nie je zrovna med lízať, nie je to zase až taká tragédia, ako si mnohí myslia. Že aj keď mám niekedy parádnu chuť sa psychicky zrútiť, väčšinou je to pohoda. A že taký ten úprimný detský bezzubý smiech stojí jednoducho za to. Ale priznám sa, niekedy mi napadne, čo by bolo, keby ho nebolo...
...alebo o Emkinej prvej blogerskej žúrke
