Či som zjedla všetko, čo mi nabalila a či mi to chutilo. A či to chutilo Rastikovi (pri tomto bode veľmi rada uvíta doslovné citácie typu "nikdy jakživ nič lepšie nejedol"). A že oni s tatom idú sadiť a zas sa narobia jak také kone. A tato bol dnes v lese pre faru drevo chystať a teraz zrobený zaspal na gauči. A či tam nemohli ísť nejakí mladší, nie aby on, cvajdák starý sa tam s drevom po hore naháňal.
Sa pýtam, čo to výročie sobáša? (lebo, aj keď sa tomu celkom divíme, ťahá im na spoločnú štyridsiatku).
No bude party. Iba taká kávičková. Veď vieš, zákusky a tak. Chvíľu rozpráva o tom, koľko zákuskov dá upiecť a či to bude stačiť.
Keď je jasné, že jej s počtom zákuskov nepomôžem, pýtam sa na ich letný výlet po Európe (lebo na staré kolená sa dali cestovať. Už ani neviem koľký rok maminka pobalí zavarané klobásky a iné veci do tej určite už storočnej cestovky, tata to potom všetko povyhadzuje a zbalí znova, lebo on to urobí lepšie, tak ako to má byť...keď mi toto urobil priateľ asi tak druhýkrát a silne mi to kohosi pripomenulo, začala som sa vážne zamýšľať nad tým, že na teórii o hľadaní si manžela na otcov obraz predsa len čosi bude...)
Jáj, jasné, že idú. Len sa trochu obávam, predsa len, to nie je ako do Ríma. Pf, Rím, to je nič. Tam sa nestratím.
- Počuj, ty sa len tatu drž. Lebo ten, keď sa stratí, tak sa nájde. Ty sa nenájdeš. - dávam jej radu do života.
A veď tuším by mi už ani nechýbali. Šak si už veľká a máš svoj život.
Tak čo je toto za blbosť? Snažím sa jej vyhnať z hlasu smútok, ktorý aj mňa sem-tam chytá. Že už som veľká a že oni sú tam a ja tu. A že ja som furt kdesi a ona sa potom o mňa bojí. Tak ako ja teraz o nich. Chvíľu o tom diskutujeme a prídeme k záveru, že by sme si teda chýbali.
- Vieš čo, kúpim vám nejaký špagát a uviažem vám ho o ruky. Aspoň budem mať istotu, že sa vrátite obaja.
Klasická rozlúčka na tri razy, lebo šak decko, vidíme ťa raz za čas, zavoláš tiež len niekedy (ako keby bolo moje číslo tajné) a ešte som chcela toľko vecí, okná nemá kto umyť...
Jaj, mám strašne rada tieto telefonáty. Maminkine posledné záchvevy výchovných pokusov, podrobné opisy akejkoľvek činnosti ktoréhokoľvek člena rodiny vrátane psa a sliepok,vzájomné obviňovanie s otcom, kto čo kedy urobil alebo neurobil a lamentovanie nad tým, po kom to decko asi je, keď furt labzuje...
Jáj, a už som ti hovorila? Ideme s tatom do Štiavnice...
