Piatok 8.7.2005 Nerozumiem nikomu. Spolubývajúca je Belgičanka. Vyzerá ako mátoha. Asi sa jej budem báť. Zdalo sa mi, že smrdí. Neskôr som zistila, že to sú moje nohy. Večer je Welcome party. Ach, džííziz. Chcem ísť domov.
Sobota 9.7.2005 Víkend na chate v lese blízko jazera. Organizátori sa naozaj snažia dať túto európsku zmes(ku) dokopy. Vymýšľajú niekedy až infantilné hry. Ale zaberá to. Na mňa nie. Moji "démoni" sú tu so mnou, sedím v kúte a rozmýšľam, čo je na tej stupídnej hre také smiešne. Večer pri ohni opekačka, chlastačka, tancovačka. Zdá sa, že ľudia sa tu našli. Rumunka sa zavesila na Nemca a drží sa ho ako kliešť. Opitá Belgičanka komunikuje s triezvym Estóncom. Very funny.
Nedeľa 10.7.2005 Pár hodín pri jazere. Zabudla som si plavky, ale hádam si tým nepokazím deň. Dvaja náhodní okoloplávajúci sa chcú odfotiť s Macedónčankou. Chytí ju záchvat nadšeného smiechu hodný jej veku. Ďalšie hry. Tentokrát sa zapájam a zisťujem, že sú naozaj zábavné. Maďar poznamenal, že je rád, že ma konečne vidí sa smiať. Večer opekačka, chlastačka, tancovačka. Máme novú love story - Ruska a Grék.
Pondelok 11.7.2005 Podľahnúc neodolateľnej atmosfére v skupine, som sa rozhodla odložiť "démonov" na neskôr. Návšteva hydroelektrárne. Stáť pod idúcou turbínou je naozaj zážitok. Do rána v bare. Strašná chlastačka. 3 srbské slivovice a 4 pivá. Z toho 2 na ex. Neviem, prečo sa vždy nechám vyprovokovať. Ale zábava bola riadna. Španiel sa opil tak, že zaspal na záchode a barman musel vyvaliť dvere. Náš ranný pochod mestom bol určite nezabudnuteľný pre všetkých náhodne okoloidúcich.
Utorok 12.7.2005 Na oficiálnom otvorení kurzu desná kríza. Každý sa po včerajšku drží len silou vôle. Cez prestávku hromadný spánok v parku. Na obed cviklová polievka. Beriem to osobne. Mám sa povracať hneď alebo až potom? Hneď na to trapas s dverami, blondínka vo mne večne živá. Hanba na tri zimy. Poobede spoznávanie histórie mesta zábavnou formou. Náš team (simply clever) to pojal naozaj svojsky, takže sa bavíme. Večer celkom nuda v biliard klube. Belgičanovi som pokazila všetko, čo sa dalo.
Streda 13.7.2005 Ruské dievčatá "krv a mlieko jak sa patrí" nosia každý deň krátke tričká s hlbokým výstrihom. Omer z Turecka je jediný, ktorý tu akosi nezapadá. Videokonferencia so švédskou Uppsalou. Po hodine technických problémov sa z toho stáva audiokonferencia. Neviem, o čom bola, pretože s Belgičanom sme mali "čisto vedeckú" debatu na tému Finding Nemo. Večer ďalšia party. Po mojich x pivách a jeho xy pivách, rozhovor s Jurgenom o druhej svetovej vojne. Vždy som sa chcela o tom porozprávať s Nemcom. So Španielom, Chorvátom, Francúzom a Srbom sme vytvorili víťazný team v pití piva. Chalanom som vyhrala semifinále. Čo už - reprezentujem predsa svoju krajinu...
Štvrtok 14.7.2005 Červené oči kukajúce na mňa zo zrkadla ma zas a znova prehovárajú, aby som sa nedala ukecať na každú blbosť. A keď, tak aby som sa z toho vyspala. Ale to tu nie je možné. Morálka na audiokonferencii je v péčku. Polovica spí na stoličkách, polovica posediačky. Zopár jedincov tuším aj počúva, zvyšok sa potichu baví. Konečne som sa dostala k netu a dozvedela niečo viac o tých hrôzach v Londýne. Maďara som poučila o revolúcii v "meru ôsmom". Počul o tom prvýkrát. Večer je International evening. Demänovka slávi úspech, čo sa ale dalo čakať.Každý sa tak snažil prezentovať svoju krajinu, bolo to poučné a zábavné zároveň (hlavne okienko ľudových tancov). Hudba, jedlo a (hlavne) alkohol z celej Európy. Asi je jasné, ako to vyzeralo potom.
