Pravidelné rytmické zvuky od susedov nad nami. Na porazenie. Hlavne pre toho, koho pravidelne sa opakujúce zvuky rozčuľujú, znervózňujú, vytáčajú...Ale asi čosi na tom bude, veď aj jedna z foriem mučenia je nechať človeka v miestnosti s kvapkajúcou vodou, kým nezošalie...alebo tak akosi.
Nedávno sme boli v Astorke na hre Smrť sekerou v Sv.Petrohrade, kde sme sa, okrem iného, dozvedeli aj to, že skákanie na švihadle je dobré na hemoroidy...Ahá, tak preto - bavili sme sa srdečne.
Poviete si, že každý problém sa rieši kultivovaným rozhovorom? Raz ráno spolubývajúcej rupli nervy a zaťukala jej na dvere. Najprv suseda na ňu poriadne nahučala a potom sa celkom civilizovane porozprávali. Od toho dňa jej nervózne ranné pobehovanie - ktoré by u nás určite ničilo lustre, keby sme nejaké mali - prestalo a aj dupotavé nôžky jej detí zjemnili...Ale zákerné, pravidelné, tiché buch-buch-buch zostalo.
Ale asi je to moja vina. Som príliš rozmaznaná tým, že som vyrastala v rodinnom dome, kam zvuky susedov vôbec nedoliehali - ak sa,samozrejme, sused nerozhodol v sobotu ráno píliť drevo, alebo jeho pes celú noc vyť na mesiac...
Možno je to moja vina, že mi to vadí, keď sa občas nadránom vraciam domov z nočnej potulky mestom v stave hodnom zamyslenia sa, kedy chcem len jedno - ľahnúť a spať a kedy preklínam akýkoľvek zvuk...a potom do toho to také tiché, zákerné, opatrné buch...buch...
Určite je to moja vina, keď som si naivne myslela, že na priváte bude pokoj a že som už natoľko dospelá, že si takýmito záležitosťami nenechám pokaziť každé ráno.
Veď 5 rokov na intráku vycvičí aj iné typy ako som ja. Preklínala som druhý ročník, kedy vedľa nás bývala partia, ktorá bola permanentne naliata v liehu alebo v niečom inom. Hluk a hudba boli na dennom poriadku v 24-hodinovom intervale. Odvtedy mám alergiu na Depeche Mode. Hralo to tam stále dokola a stále to isté CD-čko. Rozumný rozhovor s ktorýmkoľvek členom početného osadenstva, samozrejme, kvôli vyššie uvedeným podmienkam, nebol možný. Nezostávalo nám nič iné ako prispôsobiť sa.
A tak som sa naučila spať v polohe, ktorá mi umožňuje strčiť si prsty do uší a cítiť sa celkom pohodlne. A to som vtedy netušila, koľkokrát sa mi to v živote ešte zíde.
