Doktor ma vyšetril. Tlak v poriadku, tep nie. "Prečo máte taký rýchly tep? Bežali ste po schodoch?". Áno, zvyčajne, keď ma pichá pri srdci, behám po schodoch...Doktor bol z toho nešťastnejší ako ja (naivne si mysliaca, že keď už som u doktora, som zachránená). A keď som spomenula tú bolesť prechádzajúcu do ľavej ruky a stavy na omdletie, nebolo o čom. "Pošlem vás na Kramáre, na pohotovosť. Zrejme si vás nechajú na klinike. A povedzte im, že bývate na Mlynoch a tie patria pod Kramáre..." Na Kramáre som sa doslova dovliekla, lapajúc po dychu po každom druhom kroku. Keďže som nebola jediná rozhodnutá bojovať so smrťou, poslala som priateľa, že nech povie doktorke, že mi je NAOZAJ na umretie. Keď som vstúpila do ambulancie príjmu, doktorka skonštatovala: "Vy máte chrípku". Hovorím jej, že nie. A ona na to: " Určite máte chrípku. Máte také oči." Viem, že keď prerevem hodinku-dve, moje oči vyzerajú všelijako, ale na chrípku? Povedala som jej, čo je vo veci, ona na to, že jasné, spravíme EKG, ale podľa nej to bude chrípka. Ešte som sa odvážila navrhnúť (poučená doktorom), že by mi mali zobrať krv a spraviť krvný obraz. Mladá (pravdepodobne) sestrička povedala, že EKG ma bude bolieť. Pokus o vtip, mnou v tej situácii zjavne nepochopený. A krv mi nezoberú, lebo sú sviatky a všetci sú mimo. EKG ukázalo, že srdce mám v poriadku, len mi rýchlo bije. "Prečo?" Tak hádam asi pre túto otázku chodím po doktoroch a oni ju položia mne. "Dám vám lieky na spomalenie činnosti srdca, prejde to búšenie a budete v poriadku" Okej, odstránime dôsledky, ale príčiny nás nezaujímajú.."A odkážte doktorovi, že Mlynská dolina nepatrí pod Kramáre. Prečo mi tu posiela takých ľudí? " Pozrela som sa na ňu, akoby som padla z jahody. Prečo toto musím riešiť ja a v tomto stave? "Pošlite ďalšieho." Zavolala som doktorovi, ktorý sa úprimne začudoval, že si ma tam nenechali. "Príďte ráno ku mne."
"Kde máte výsledky krvných testov? Oni vám nezobrali krv? Teraz to už máte ovplyvnené tým Vasocardinom. Úžasné." Prečo všetci na mňa kričia? Spravila som niekde chybu? Zobral mi krv. Keď som si potom išla po výsledky, bola som si istá, že konečne sa zistí, kde je pes zakopaný. Dostanem tie správne "pirule" a všetko bude ako predtým. "Krvný obraz je celkom normálny, až na to, že máte niečo s pečeňou. Musíte ísť na interné, vtedy a vtedy, tam a tam. Teraz musíme dať dohromady tú pečeň a potom sa ukáže, čo ďalej." Zostala som mierne zmätená. A čo moje srdce? A to pichanie? A tie nevoľnosti? Okej, dva týždne som liečila pečeň. Prísna diéta a tabletky neurčitej farby. Ďalšie testy ukázali, že pečeň sa z toho dostala (dodnes nechápem, pretože "hepar geologicum" je predsa najtvrdší minerál ;)...) Bola to voľáka viróza, ktorá asi spôsobila aj tie bolesti a zrýchlený tep..."Ale ten váš kašeľ sa mi nepáči. Pošlem vás na pľúcne". Ako jej vysvetliť, že to mám z toho suchého ambulantného vzduchu? A tak kráčam na pľúcne. Teda cestujem, lebo mám ísť do Podunajských Biskupíc, o ktorých som síce ako aklimatizovaná Bratislavčanka už počula, ale netušila som, ako sa tam dostať. A tak po pár mylných pokusoch sedím v čakárni. Po dvoch hodinách čakania mi pani doktorka milo povie, že ona by ma síce mohla vyšetriť, ale načo, keď vy, čo patríte pod Karlovku tam máte také skvelé pľúcne. "Naozaj bude lepšie, keď pôjdete tam." Keďže je piatok krátko po obede, na tento týždeň to vzdávam. V pondelok v čakárni na pľúcnom sedím s postaršími pánmi. Vykašliavajú tak, že ak som doteraz nemala zápal pľúc, tak teraz ho už mám určite. "Na čo ste sem chodili, keď váš snímok je čistý ako krištáľ? No a mimochodom, viete o tom, že ste krivá..." Chvíľu váham, urputne premýšľajúc, čo to môže znamenať. "Skolióza." Nie neviem, nikdy som problémy s chrbticou nemala. Pani doktorka sa mi tiež snaží vysvetliť moje problémy so srdcom. "Fajčíte?" Nie. "Pijete kávu?" Nie. "Ponocujete?" Áno. "No, tak to máte z toho! A k tomu ešte tá viróza. A možno chrípka." Super. Zaplatím ďalších 20 SK. Idem k svojmu doktorovi, založiť si do karty výsledky zo všetkých vyšetrení. Nie je tam, ale zastupujúca pani doktorka je ochotná. Poviem jej o tej chrbtici. Rehabilitácia, cvičenia atď...Z hlboka sa nadýchnem, no, čo už. "Nemáte to zapísané v karte." No, nemám, pani doktorka na pľúcnom si myslela, že to už v karte mám, preto to tam nenapísala. "Vyzlečte sa, prezriem vás." Chvíľu mi poťahovala ruky a naťahovala ma kade-tade. "Podľa mňa skoliózu nemáte." Žiadna rehabilitácia, žiadne cvičenia. Nevadí, že na RTG snímku (ktorý zostal na pľúcnom) by to videl aj slepý. Takže nemám. Som vlastne úplne zdravý človek. To by ma malo tešiť, nie? Odpoveď na otázku, prečo ma vtedy pichalo pri srdci a prečo som mala nenormálne zrýchlený tep, som nedostala. Aj keď u každého lekára zaznelo, to čarovné slovíčko tejto doby - stres. Ibaže ja som si nijakého nebola vedomá (aj keď takto spätne...uznávam). A vtedy som si povedala-dosť. Zistila som, že keď sa človek cíti zle, choroba sa už nájde...A ja som na ďalšie behanie po kadejakých ambulanciách naozaj nemala ani nervy ani náladu.
Keď ma to z času na čas chytí znova, riešim to ako kedysi. Statočne predýchavam a uisťujem sa, že keď som to prežila už toľkokrát, prežijem aj teraz.
