*****
Preplnená električka v podvečernej snahe dostať sa domov. V dave ľudí stojí malé, asi desaťročné dievčatko so svojou matkou.
- Kde si bola? Počuješ? Pýtam sa ťa, kde si bola...
Dievčatko skloní hlavu a niečo zamrmle.
- Mňa nezaujíma, čo si chcela. Čo bolo v škole? - pokračuje matka so zvýšeným hlasom.
- Čo tá matika? Čo si dostala?
Dievčatko sa ešte viac zhrbí, asi túži byť niekde inde.
- Čo? Tak ty nevieš, čo si dostala? No veď počkaj doma, si rýchlo spomenieš...
Vystupujú. Matka sa ani neobzrie, dievčatko sa náhli za ňou. Malé a bezradné...
*****
V obchode.
Malý, asi päťročný chlapček poskakuje vedľa nákupného vozíka. Do široka otvorené oči, úsmev na perách. Toľko vecí, toľko farieb.
- Nevešaj sa na ten vozík - ostro ho okríkne jeho matka a ťahá ho za ruku.
- Kde zas ideš. Nechoď tam. -
Chlapček naťahuje svoje maličké ruky k regálom.
- Opováž sa toho chytiť, čosi zhodíš na zem a potom uvidíš... A nepleť sa mi furt pod nohy.-
Matka zahne k banánom a maličký beží za ňou. Nadšene ich chytá do rúk, otáča sa k nej a chce jej ich podať. Ale banány sú ťažšie ako čakal...
- Ja som ti to hovorila, že sa toho nemáš chytať, decko jedno, šlak ma z teba raz trafí. Nechaj to tak a už sa ničoho nechytaj. Počul si ma? Tam sa postav a daj mi pokoj - kričí naňho medzi zuby.
Chlapček na ňu len nemo zíza a nerozumie...
*****
Opäť v električke. Tentokrát ráno smerom do mesta.
Asi desaťročný chlapec sedí na kolenách svojej mamy.
- Mami? A toto námestie sa volá Šafárikovo, že? A hento tam je vysoká škola - hovorí akože samozrejme, ale hrdo, že to vie.
Matka sa naňho usmeje a prikývne.
- A tam ďalej, tam je ten veľký obchod s knihami a ešte ďalej obchodný dom, že? - pokračuje chlapec.
Mama znova prikývne.
- Vidíš, aký si ty šikovný, ty už to tuším vieš lepšie ako ja - povie a pohladká ho po vlasoch.
Chlapec sa na ňu usmeje a spokojne sa díva von oknom.
