Necelé štyri mesiace zbehli ako voda a my už hnaní myšlienkou na halušky, guláš a cesnakovú polievku, ale pravdaže aj na rodinu, priateľov a vianočný punč pomaly balíme naše caky - paky a počítame, kedy konečne zase uvidíme hory. Jasné, že sa domov tešíme.
Ale...
Stojím pri okne v našom byte a hádžem smutné oči na pivovar Stella Artois. Stella sa tu čapuje doslova v každej krčme a mne veľmi chutí. A ešte Leffe Blond. Ale obľúbenému čerešňovému pivu Kriek som na chuť veru neprišla.
Okrem Stelly je Leuven známy samozrejme aj vďaka svojej vynikajúcej univerzite, na ktorej študuje okrem domácich aj rozmanitá všehochuť z rôznych končín sveta. Človek tu môže stretnúť naozaj všakovaké zaujímavé typy. A práve vďaka erasmákom a prisťahovalcom má Leuven nádych kozmopolitnosti. A zároveň v atmosfére a v očiach ľudí niečo, čo ho robí útulným a sympatickým.
A v sobotu staré uličky v centre mesta ožijú trhmi. Kvety, čerstvá zelenina, ovocie, syry a haraburdy. Starožitnosti od výmyslu sveta. Človek by tam dokázal stráviť veky. Všetky tie vône, farby, chute a do toho zvuky zvonkohry z blízkej katedrály. Ako v inom storočí.
Oude Markt, staré námestíčko v tvare obdĺžnika, kde je možno najviac krčiem na meter štvorcový, že človek má niekedy problém nájsť tú, v ktorej pil naposledy, bude mať pre mňa vždy magickú príchuť hlasu Johnyho Casha, pretože práve tu sme open-air sledovali jeho Walk the Line.
A prečo ten názov článku? Pretože tak sa tu cítim. V pohode, bez stresu, ako na obláčiku. Tu sa ľudia neponáhľajú. Nemajú kam. Mestečko je tak malé, že všetko sa tu zdá byť "za rohom". A ak sa ponáhľajú, tak väčšinou na bicykli. Normálne som uvažovala nad tým, ako to tu tie ženy robia. Že v sukničke, čižmičkách, s taškou prehodenou ledabolo cez plece a vejúcim šálom okolo krku aj na tej starej herke vyzerajú stále tak strašne šik. Hotové Amélie z Montmartru.
A aj Vianoce tu prichádzajú tak pomaly, nenápadne, bez hluku a reklamy. Ako by sme ani v meste neboli.
A aký ten Leuven vlastne je?
Pre mňa možno ako chuť Stelly alebo horúcej čokolády z Hogeschoolpleinu a waflí zo stanice, alebo ako monumentálna radnica rozsvietená v noci...alebo ako vôňa jesene v mestskom parku či ako farba gaštanov pri škole...ako to množstvo pozitívne naladených chvíľ, ktoré som tu prežila...
