Chcem sa túlať uličkami, objavovať staré domy, dýchať chladný vzduch... Nezapadnúť do baru a neopiť sa do triezva, možno skočiť na hrad alebo na Slavín...Tam sme si dali prvú pusu, pamätáš?...Viem,viem,si strašne unavený...
Chcem, aby sme častejšie chodili na výlety...Ako kedysi, keď som chcela zapôsobiť a šla som tam, kam si povedal...V jednych vyťahaných menčestrákoch tri noci na Sitne...Teraz ohŕňam nosom a rozmýšľam, či mi zase nenachladne mechúr...
Chcem, aby sme znova sedávali na internátnej chodbe, pili čaj a rozoberali všetky problémy sveta. Na tie naše máme ešte čas. Visela som ti na perách a verila každému slovíčku, čo si povedal...Kým som nezistila, že vieš klamať a nepočúvať aspoň tak dobre ako ja...
Chcem, aby sme boli rovnako slobodní ako v tú noc pred skúškou, keď sme sa prebozkávali až do rána...keď sme prespávali pod hviezdami a keď nám na raňajky stačila konzerva sardiniek a studené kapučíno...Sme ešte stále slobodní...aj keď už každý do nás hučí, aby sme tento stav konečne zmenili...
Tak to veru bolo. Tak čarovne bezproblémové. Teraz už hráme "inú ligu", "iný level". Lepší, to určite. Ale vtedy to jednoducho bolo - iné.
Tak o tomto premýšľam, kým pri mne spíš. Zas máme za sebou jeden ťažký deň. Áno, ja viem...Nemáme si čo vyčítať...
