Bola som šťastná, keď som ho prvýkrát zbadala. Kráčal dole aulou, bolo to tuším pred prednáškou z mineralógie, ešte v prvej triede na výške. Bolo v ňom niečo detské a sexi zároveň. A mne sa na chvíľu zastavil dych, pretože som vedela, že je to ON.
Bola som šťastná, keď sme si dali prvú pusu. Bolo to pod Slavínom a bola slaná. Pretože to bolo v marci, vonku kopce snehu a nám obom tieklo z nosa.
A bola som štastná vždy, keď sme si zbalili naše caky paky a cestovali po svete. Aljaška, Európa...alebo len tak, stopom po Slovensku. Prespávali pod hviezdami a vychutnávali ľahkosť bytia.
Bola som šťastná, keď ma požiadal o ruku. Tam kdesi pod Strážovom mi najskôr spravil ryby na ohni a k tomu červené víno. A pri splne mesiaca vytiahol z vrecka prsteň. Na druhý deň sme si na tom mieste zakopali fľašku s odkazom a dátumom. Tá fľaška je tam dodnes.
Bola som šťastná, keď sa konečne skončil rok 2005. Nielen ten kalendárny, ale aj ten v nás. Pretože to nebol dobrý rok.
A bola som šťastná minulý máj. Pretože sme si pred oltárom povedali áno. A pamätám si na tú chvíľu, pomyslela som si, že toto je to najsprávnejšie, čo v živote môžem urobiť.
Ale až teraz je to šťastie úplné...
