Film:
Svadbu si mladí nechávajú pripraviť nejakou tou svadobnou agentúrou. Alebo im ju pripraví niekto iný. Sobáš niekde vonku, párty niekde vonku, k tomu decentná hudba, kvety, jedlo, šampanské. Všetko krásne a dokonalé...
Ja:
Také agentúry existujú už aj u nás. Ale ak človek dá prednosť predsa len rokmi overenému štandardu, tiež to má svoje čaro...Hlavne tých milión drobností, na ktoré musí pri tom myslieť. Pár dní pred sobášom som si už všetko zapisovala do debilníčka, inak nebolo šance, že si to zapamätám. Stokrát som odpovedala na tú istú otázku, prípadne na takú, čo mi vôbec nemusela byť položená. Stokrát som sa zaprisahala, že sa nerozčúlim a že nie je dôvod sa hádať kvôli maličkostiam. A stokrát som večer nemohla zaspať, lebo som rozmýšľala, ako to nakoniec vypáli...
Film:
V amerických filmoch ide nevesta večer "pred" spať niekedy okolo desiatej sprevádzaná svojimi rodičmi, otec jej väčšinou povie niečo dojemné, mama jej pohladí hlavu, všetci sa usmievajú, dcérka im obom ďakuje a všetci pritom výdatne slzia...
Ja:
Spať som šla okolo druhej, ale nie preto, že by som zaspať nemohla. Vďaka všetkým prípravám priam s diabolskou presnosťou naplánovaným na poslednú chvíľu som od únavy skoro zaspala uprostred holenia si nôh. Moja mama bola unavená z toho všetkého jak šlak a tata v rámci svojho bojového pokriku "opi všetko, čo sa hýbe", bol unavený tiež...žiadne "za srdce chytajúce" scény sa u nás nekonali, každý bol rád, že už konečne leží...
Film:
Dcérka sa ráno zobudí vyspaná do ružova, raňajkuje toast a pomarančový džús, všetci sú milí, aj keď cítiť trocha nervozity. Ak otec z nejakého dôvodu včera večer niečo nepovedal alebo nestihol povedať, hovorí jej to teraz, objímajúc svoj najväčší poklad...
Ja:
O šiestej ráno sa budím na nepríjemný pocit. Bolí ma hlava z nedostatku spánku a viem, že to bude už len horšie. Nechápem, prečo nesvieti slnko. O takomto čase by už malo. Aha...Vonku prší...Raňajkujem chleba, sprevádzaná mamou, ktorá neustále nadáva na to sprosté počasie. Mám šaty na ramienka, takže asi zmrznem. Som unavená, sklamaná a nešťastná. Celý zvyšok našej rodiny ešte sladko spí.
A ako to nakoniec dopadlo?
Cestou ku kaderníčke, preskakujúc mláky, zdvíham telefón. Rastik mi volá, aby som si z toho dažďu nič nerobila. Veď sa berú dvaja hydrogeológovia, trocha vody musí byť...
Aj za toto ho milujem. A od soboty už aj oficiálne :)
A je to super pocit...
(A poobede vyliezlo aj slnko a všetko dobre dopadlo).
