Keď som sa kedysi dočítala o tomto probléme v nejakom časopise, povedala som si, že mne sa to stať nemôže. Pretože ak by sa to aj stalo, všetko sa dá predsa vyriešiť kultivovaným rozhovorom, po ktorom dvojica dospeje k spoločnému riešeniu, kompromisu, dohode...blablabla...
Takže ak nie sme práve na nejakej "žúrke" (priateľovi sa podarilo zaspať naozaj len na niekoľkých), alebo nevymetám mestské podniky s kamošmi (a potom veselo dospávam, keďže moja práca - práca? - a môj šéf - najlepší na svete - mi to ešte dovolia), alebo ak nemáme romantický večer (...), alebo ak nepozerám telku (no, máme iba dva programy a o kvalite ich príjmu by sa dalo dlho diskutovať), alebo nerobím čosi na kompe (ale komu sa chce po celom dni), nemám večer veľa možností.
A tak len ležím v posteli, hľadím "do blba" a počúvam, ako sladko odfukuje. Niekedy mám šťastie a zaspím hneď, niekedy sa ale trápim aj dve hodiny. Odborníci na nespavosť tvrdia, že človek by mal v takom prípade vstať a robiť niečo, kým nie je dostatočne unavený. Že by som si mohla čítať? Svetlo a akýkoľvek hlučnejší zvuk mám zakázaný. Mohla by som si ísť čítať do kuchyne, to je pravda, ale tam máme hroznú zimu. V hale nemám veľa príležitostí na realizáciu a v obývačke spáva spolubývajúca, lebo sa jej tam spí lepšie ako v izbe. Ach áno! Mohla by som myslieť na sex s nejakým pekným chalanom (patrilo by sa, aby to bol ten môj...) Hm,hm,hm...Nedá sa. Začína ma bolieť hlava, som smädná, ťahá ma pyžamo, priľahla som si vlasy, je mi teplo....
Ráno je to presne naopak. Rezko vyskočí z postele (upodozrievam ho, že mi to robí schválne) a najradšej by zasvietil alebo dal hore rolety, lebo - Hurá, je tu nový deň... Niekedy (to musím mať šťastie) spí až do ôsmej. A niekedy (a to sa u mňa rovná štátnemu sviatku) spí do desiatej. Ale nič to nemení na veci, že on je ráno svieži a ja by som najradšej prespala aj pol dňa.
Z jeho pohľadu je to asi takto. Keď sa ráno zobudí, nemôže skoro nič. Svetlo a akýkoľvek hlučnejší zvuk má zakázaný. Nemôže na mňa prehovoriť a - nedajbože - sa ma dotknúť. Veď by ma zobudil. A tým riskuje príval nadávok nielen v tej chvíli, ale aj moje "nálady" počas celého dňa.
Jednoducho máme opačný biorytmus. Najnovšie to riešime systémom - ja sa potichu večer "priplížim" a on sa ráno potichu "odplíži". A takto je aj vlk sýty aj ovca celá.
