Ako sme vtáčka/y lapali

Keďže sama prístup na internet nemá, a už vôbec nie v inkriminovaných nočných hodinách, rozhodla sa poprosiť o pomoc niekoho, kto takú možnosť má. Veď na čo sú na svete dobrí kamaráti. A tak sa zrodil plán, ktorého cieľom mala byť dômyselná pasca na „kecálka“. Náš spoločný kamarát si na „Pokeci“ vytvoril fiktívny „nick“, vyplnil profil zaujímavými informáciami a mierami a dodal tiež vhodnú fotku neznámej slečny, stiahnutej z internetu. (Morálne zábrany so zneužitím cudzej podobizne nemal, veď aj tak sa už vytŕčala po sieti.)Aby bolo všetko absolútne dôveryhodné, musel, pred pripravovaným oslovením konkrétneho pána, stráviť nejaký čas „četovaním“ len tak. Po úspešnom prihlásení a zoznámení sa s možnosťami stránky, hodil do pléna úplne nevinnú vetu: „Nájde sa niekto na pár písmen s osamelou kočkou?“ Po niekoľkých krátkych okamihoch začali chodiť odpovede. Písali samí muži, chlapi, chlapci. Niektorí vraj boli celkom milí, ale v drvivej väčšine prípadov, sa po niekoľkých vymenených vetách, odhalil jasný cieľ. Keďže kamarát nie je ani trochu konzervatívny a má obrovský zmysle pre humor, veselo odpisoval a odpisoval a odpisoval. Po dvoch dňoch si získal ohromnú popularitu. (Potvrdila sa stará múdrosť, že chlap chlapovi najlepšie rozumie.)Pyšne nám ukazoval plnú schránku pošty. Každý deň bola naprataná na prasknutie. Páni tvorstva akéhokoľvek veku, výzoru a kvalít, všetci sa predbiehali v snahe zaujať ho/ju. Robil si s nimi čo chcel a my sme ho začali upodozrievať, že ho to vážne baví. Samozrejme, úplne zabudol na pôvodný cieľ akcie.Na povel (aj bez povelu) mu bez ostychu posielali svoje mužské pýchy, ale aj tváre a postavy. Dokonca boli takí, ktorí pre neho natočili krátke video, istej veľmi intímnej činnosti, prevádzanej najčastejšie osamote. „No pozrite sa na tých zúfalcov...“, vyškieral sa na náš kamarát. „Koľkí z nich sú asi ženatí, otcovia rodín, úspešní zamestnanci alebo zamestnávatelia?“ Po chvíli nám už z toľkých stoporených penisov a spotených tvárí prišlo zle. „Fuj“, zhrnula to kamoška, „koľko ohyzdných úchylákov je na tomto krpatom Slovensku.“ (Našťastie ani jeden z nich nebol ten jej:o)) Vypli sme počítač a objednali si pivo. Bol to celkom srandovný zážitok. Zistila som, že obrovskému množstvu ľudí nerobí absolútne nijaký problém poslať komukoľvek fotku či video so svojim malým kamošom (a keby len s ním, ale aj s jeho majiteľom). Koľkí by asi boli prekvapení, že na druhej strane nesedí osamelá kočka, ale dospelý chlap s partiou kamarátov. Lenže čo keby na druhej strane sedel niekto nedospelý? Ako ľahko sa všetky tie nechutnosti, ktoré som práve videla môžu dostať k deckám a puberťákom. Vďaka absolútnej anonymite, si ktorékoľvek dieťa môže vytvoriť „nick“, pridá si vek a centimetre a všetci tí úchylní „samohonelníci“ ho zasypú obscénnosťami najhrubšieho zrna. Krásne prvé stretnutie s ľudskou sexualitou. A kto tomu zabráni? Ktorí rodič dokáže odsledovať čo robí jeho potomok, keď brázdi po sieti doma, v škole, u kamoša alebo v internetke? Potom mi príde celkom smiešne, koľko kriku sa robí okolo rôznych reality show typu „Vyvolení“. Veď to je len slabý odvar. Začnite „četovať“ a uvidíte tú pravú „holú“ realitu. Výsledkom celej akcie, bolo naše zhrozenie (u niekoho väčšie, u niekoho menšie) a asi takýto záver: dotyčného kamarátkinho priateľa sme síce na „čete“ načapali, ale v porovnaní s ostatnými bol vlastne hotové neviniatko. Ona mu vyčistila žalúdok a on sľúbil, že so žiadnymi ženami flirtovať nebude – ani cez internet. (Teda určite nie pod týmto „nickom“). Náš obetavý kamarát, tzv. volavka, objavil čaro anonymných rozhovorov a široké možnosti výmeny identity. Uvidíme dokedy ho to bude baviť. Je však pevne rozhodnutý, že raz pred všetkými tými „nadržancami“ odhalí svoju pravú tvár. Teda, pohlavie, eee, vlastne to že je v skutočnosti chlap. Aký to bude mať dopad na „četujúcich“ úchylákov, nevedno, možno ich to rozrajcuje ešte viac. Každopádne dávajte pozor s kým si píše vaše dieťa.