Ako sínusoida - stále hore-dolu okolo obyčajna. Zoznam autorových rubrík: fotové, súkromné, Nezaradené
17:39. O hodinu a dvadsaťjeden minút máme plánovaný výjazd smer Chorvátsko. Sedím v rozťahanom a smradľavom tričku s nápisom Roces 1952 (ktoré som pred rokom dostala za účasť v súťaži na kolieskových korčuliach) v nohavičkách a ponožkách pri počítači. Jednou rukou dávam do veže kazety a spúšťam play, aby som zistila, aký repertoár budem mať, keď sa budem hrať cestou na DJa a druhou píšem.
Niekedy by ma zaujímalo, kedy vlastne dospievame. Často si spomeniem na ten výrok, že dospievame o štyri roky neskôr ako si myslíme a o štyri roky skôr, ako si myslia naši rodičia. Nie som si tým celkom istá.
Už ma rozčulujú všetky zákony, vyhlášky a nariadenia, ktoré si náš štát a mesto robí. Ani by som sa veru nedivila, kebyže si ich policajti len tak navymýšlajú, ako sa im to hodí.
Neviem, čo ma primelo k tomu, aby vo mne vzbĺka iskra nádeje. Možno ten o kúsok silnejší stisk ruky ako majú iní, možno to, že sa mi zdalo, že je tá ruka v mojej o stotinu dlhšie.
