Malý ostrovček blízko ázijských brehov sa hrdí slávnou a bohatou minulosťou. Až takou, že k jeho názvu sa viaže niekoľko zaručene pravých povestí a nikto nevie, ktorá je tá najpravejšia. Medzi jeho návštevníkov patrí krásna kráľovná Kleopatra, silák Herkules aj doktor Mikón z Nesmrteľného Turmsa. Ruku do ohňa by som však za to nedala. Podľa historických prameňov ale ostrov navštívil napríklad Alexander Veľký a vieru tu šíril apoštol Pavol.
Jeho najznámejším rodákom je bezpochyby Hippokrates, na ktorého slová spred dvaapol tisíc rokov doteraz prisahajú medici a citujú ich prolajfové organizácie.
Vzhľadom na slávnu minulosť ostrova som si do kufra pribalila román Miku Waltariho Nesmrteľný Turms, ktorý som kedysi dostala od kamarátky. "Blanke k meninám, Viera, Žilina 16.6.1981", stálo na prvých stránkach knihy, keď som ju po tridsiatich rokoch konečne otvorila.
Dosť už bolo teórie, poďme do terénu.
Hlavné mesto ostrova Kos sa volá tiež Kos. Jeho najväčším lákadlom je asi Hippokratov platan, pod ktorým svetoznámy lekár sedával so svojimi žiakmi a vysvetľoval im rozdiely medzi cholerikmi a flegmatikmi.
Ja viem, legenda je to pútavá, ale úplná pravda to nie je. Platany nie sú sekvoje a ten, pod ktorým sedával Hippokrates, to už má dávno za sebou. Nebuďte však smutní, legendou opradený a turistami obdivovaný platan je vraj priamym potomkom toho pôvodného.
Socha Hippokrata sa nachádza v miestnom archeologickom múzeu. Ale opäť pozor, vraj to možno ani nie je on. Čo už, človek si nepamätá, čo bolo minulý týždeň, nieto pamätať si, ako vyzeral niekto štyristo rokov pred Kristom. Ale nech už je to hocikto, je to fešák.
.
Hippokrates ešte raz - tentokrát na mozaike. Je to ten sediaci pán vľavo vítajúci svojho šéfa - boha Asklépia - na Kose. Vpravo je miestny obyvateľ.
Z obdobia, v ktorom Hippokrates žil, sa toho zachovalo dosť. Najviac pozostatkov sa nachádza v starovekej agore priamo v centre súčasného mesta. Rôzne stĺpy a naukladané kôpky kamenia sú pozostatky svätýň, ktoré je ľahké identifikovať len preto, lebo sú pri nich tabuľky s opisom.
Podobné hŕbky kamienkov sa nachádzajú na inom mieste, odborne nazvanom západná archeologická časť. V tejto časti sa nachádzajú už aj tehlové stavby z rímskeho obdobia - pozostatky kúpeľov, v ktorých svoje krásne telo hýčkala aj spomínaná Kleopatra. Na zemi sú prekrásne mozaikové dlažby, ktoré ilustrujú udalosti zo starovekých mýtov.
Pozostatok helénistického štadióna.
A viete, čo je toto? Volá sa to Nymphaeum a boli to verejné záchody. Slúžili nielen na to, na čo slúžia verejné toalety dnes, ale popritom sa tu obchodovalo a konali sa tu rôzne sympóziá. O pohodlie klientov sa starali nahé kňažky.
Niečo podobné som zažila v Leningrade 1979, kde sa na verejnom WC dalo pekne pokecať a niekedy aj výhodne nakúpiť pod rukou. Akurát tie kňažky tam absentovali.
Kultúra ducha sa pestovala v Odeione, čo bolo rímske divadlo. Tu sa našlo mnoho sôch, ktoré sa dnes nachádzajú v archeologickom múzeu, aj Hippokratova(?), ktorú ste už videli vyššie.
Spodné rady divadla boli z mramora a slúžili VIP návštevníkom, chudina sedávala vzadu. Do divadla chodievali všetci - bohatí si vstupné platili, chudobní dostávali príspevky z vtedajšieho FKSP. Ak sa divákom predstavenie páčilo, kričali "antis", čo znamenalo niečo ako "opakovať, opakovať". Úspešný kus tak mohol ísť dookola aj niekoľko dní, preto si ľudia do divadla brávali aj proviant. Ak sa im predstavenie nepáčilo, dávali to najavo dupaním.
Pamiatky na Kose však nezanechal len Hippokrates a jeho priatelia, ale aj neskorší (d)obyvatelia ostrova. Johaniti, čo sú predchodcovia dnešných maltézskych rytierov, vybudovali pevnosť. Na fotke je to malé šedé vpravo, to impozantnejšie biele vľavo je policajná stanica s väzením.
Ak podržíte nad obrázkom myš, uvidíte, ako to vyzerá v noci.
Pri stavbe pevnosti použili Johaniti, čo im prišlo pod ruku, takže v jej múroch nájdeme časti náhrobkov a hlavíc stĺpov zo staroveku. Po zemi sa toho váľa tiež dosť.
Aj z pevnosti vidieť, kto prišiel na tento ostrov zvestovať svoju vieru po Johanitoch.
Takmer päťstoročné obdobie tureckej nadvlády pripomína typická zástavba v uličkách starého mesta a štíhle veže troch minaretov.
Ruch v meste neutícha ani po západe slnka, naopak. Majitelia lodí v prístave lákajú klientov na výlety po mori, majitelia kaviarničiek na typické grécke špeciality.
Ostrov však nie je len hlavné mesto. Vo vzdialenosti asi troch kilometrov sa nachádza Asklepion, kde pôsobil Hippokrates. Išlo o pomerne rozľahlý areál s nemocničnými budovami postavenými na troch výškových úrovniach. Liečilo sa tu komplexne, teda telo aj duša. Pacientom sa tu darilo a nikto tu nezomieral. Hlavnú zásluhu na tom nemal len Hippokrates, ale aj fakt, že ťažko chorí ako aj tehotné ženy sem mali prístup zakázaný, aby náhodou nepokazili štatistiky úspešnosti liečby.
Za liečenie platili pacienti podľa svojich majetkových pomerov,. Chudobní to mali - podobne ako už spomínané divadelné predstavenie - zadara, a tak sa netreba čudovať, že po viac ako dvoch tisícročiach gréckej sociálnej politiky prišiel hospodársky krach.
K uzdraveniu chorých mali pomôcť modlitby v početných chrámoch, ktoré sa tu nachádzali, určite však k úspechu pomáhalo aj vhodne vybraté miesto - z najvyššej úrovne bývalého Apolónovho chrámu je aj dnes prekrásny výhľad na neďaleké turecké brehy.
Cestou po ostrove možno vidieť rôzne pozoruhodnosti. Niektoré vznikli asi len kvôli turistickému ruchu, ako napríklad legenda o prameňoch v dedinke Pyli. Je ich sedem a kto ich obehne proti smeru hodinových ručičiek, do roka sa ožení alebo vydá. kto to absolvuje opačným smerom, do roka sa rozíde. A pozor - tretia možnosť je dosť nebezpečná hlavne pre mužov. Kto sa totiž napije postupne zo všetkým siedmich prameňov, do roka otehotnie.
V dedinke Antimachia majú zas veterný mlyn. Na každej pohľadnici je s rozprestretými plachtami, nám sa ukázal len takto.
Kefalos je známy archeologickými vykopávkami, aj malým ostrovčekom s kostolíkom, ktorý sa nachádza oproti.
V horskej dedinke Zia so starým kostolom a zvoničkou sa zas dajú kúpiť rôzne domáce výrobky - med, sirupy, liečivé balzamy, tkané koberčeky.
Komu je Kos malý, môže navštíviť niektorý z okolitých ostrovov. V stredu sa všetky lode plavia na Nisyros. Pri vystupovaní posádka jednoduchým spôsobom oznamuje čas návratu.
Ostrov je známy kráterom sopky, ku ktorému vedú všetky návštevnícke trasy, ale krásne je aj samotné hlavné mesto Mandraki. Nad mestom sa vypína kláštor Panny Márie.
Ako jeho názov napovedá, založený bol na počesť Panny Márie. Podľa legendy jeden pastier raz v jaskyni našiel zlatý obraz Panny Márie. Zapáčil sa mu a tak si ho vzal domov. Keď sa ráno prebudil, obraz tam nebol. Hľadal ho všade, napokon mu napadlo vrátiť sa do jaskyne a obraz tam našiel. Keď sa o tom zázraku dozvedeli jeho susedia, rozhodli sa na mieste jaskyne postaviť Panne Márii chrám.
Obraz, ktorý visí v kláštore dnes, je jeho kópia. Pôvodný originál je kdesi na lepšom mieste - záhadou mi ostáva, prečo sa už teraz rozhodol nevracať sa, ako to mal vo zvyku v minulosti.
Pred zostupom k sopke ešte zopár záberov pôvabného hlavného mesta.
Toto je pamätník inak celkom normálneho a ničím výnimočného rodáka z Nisyrosu, ktorý mu postavili jeho spoluobčania. Jeho sláva začala až smrťou v útrobách dvojičiek pri útoku z 11.9.2001
A toto je cieľ každej výpravy na Nisyros - vyhasnutá sopka. No, vyhasnutá ako vyhasnutá. Tam dole v kráteri je poriadne horúco, dosť podozrivo to tam buble, z dier vychádza para a do ďaleka cítiť zápach síry.
Komu sa zdá byť Európa malá, môže si odskočiť do Ázie. Hromadné výpravy do tureckého Bodrumu sa robia každý štvrtok. Neviem, prečo je to takto zorganizované, ale aspoň sa lode nezrazia, keď idú všetky rovnakým smerom, nie?
Pohľad z mora na pevnosť.
Inak je to tu dosť podobné, čo sa historických pozostatkov týka. Slávnym rodákom je otec dejepisu Herodotos. Ten tu žil v čase, keď sa mesto volalo Halikarnassos.
Ak vám pri vyslovení Halikarnassos napadne Sedem divov veta, ste blízko. Práve tu sa nachádzalo slávne Mauzóleum kráľa Mausola. Dnes z neho ostala len vstupná brána a ani tá nie je pôvodná.
Aj antické divadlo tu majú. Ozaj, viete, z čoho vznikol názov tragédia? Z gréckeho slova tragos, čo znamená koža capa, do ktorej boli oblečení účinkujúci. Komédia vznikla zas zo slova komos, čo znamená sprievod, ktorý sa konal pri príležitosti osláv boha Dionýza.
No a samozrejme, že všetky turistické skupiny absolvujú cestu na pahorok nad mestom, na ktorom sa nachádzajú pozostatky veterných mlynov a odkiaľ je pekný výhľad na Bodrum.
Ešte prechádzka bazárom a môžeme sa odplaviť naspäť do Európy.
Lode už čakajú.
Potom už len plaviť sa dve hodiny so slnkom za chrbtom a s vetrom vo vlasoch.
Čo by som vám na záver ešte o Kose povedala? Napríklad, že je to ostrov bicyklov. Vzhľadom na jeho rozlohu je bicykel ideálny dopravný prostriedok a turistami je hojne využívaný.
Okrem bicyklov sa tu vo veľkom počte vyskytujú aj mačky. Podľa Waltariho starovekí Gréci mačky veľmi neobľubovali a väčšinou ani nepoznali.
"Pozrel som na prskajúce zviera s blčiacimi očami a spoznal v ňom mačku, ktorú si Egypťania ctia ako posvätné zviera, takže sa s ním človek v iných krajinách stretne iba zriedka. Videl som mačky v Miléte, kde ich pestovali ženy vznešeného pôvodu, popri iných skazených zvykoch, v domácnosti, hoci sa mohli starať o iné veci. Nie div, že Milétos zanikol." (Mika Waltari, Nesmrteľný Turms, vyšlo v edíocii SPKK 1979, str. 206)
Dnes sa po starovekých miestach premávajú mačky jedna radosť. Pred starou Agorou sedáva muž, ktorý sa stará o miestnych mačacích bezdomovcov. Financie mu zabezpečuje kasička s prosbou o príspevok.
Mačky sa držia aj pri reštauráciách, kde sa majú dobre napriek takýmto nápisom:
Mačky sú dnes proste všade, či sa to už Turmsovi páči alebo nie.
Tak o rok opäť dovidenia na nejakom gréckom ostrove. Veď len obývaných, ktoré sme nenavštívili, je vyše dvesto, takže na nasledujúce dve storočia máme o dovolenkový program postarané. Okrem toho musím ešte dočítať, ako to s tým Turmsom nakoniec dopadlo, a vhodnejšiu kulisu na prežívanie jeho dobrodružstiev ako grécke ostrovy si neviem predstaviť.
