Blanka Ulaherová
„Čo sme chytili, to sme zahodili."
"Čo sme nechytili, to si nesieme.“ Viete, čo je to? Nie? Tak čítajte ďalej. Lebo ten, čo to neuhádol, veru neskončil dobre.

"Čo sme nechytili, to si nesieme.“ Viete, čo je to? Nie? Tak čítajte ďalej. Lebo ten, čo to neuhádol, veru neskončil dobre.

Medzi knihami, ktoré si pamätám z domácej knižnice, bolo staré vydanie Lišky Bystroušky. Medzi moje obľúbené sa táto knižka nedostala a keď som si v nej chcela pred najnovším výletom aspoň zalistovať, nenašla som ju.

Po Nežnej, keď Dedov Mrázov vytlačili Mikulášovia a detičky začiatkom decembra spievavali Mik-mik-Mikuláš, som zažila aj jedného v obchodnom dome, ktorý rozprával deťom:

Škoda nejsť, povedali sme si s Viktorkou a kúpili si lacné letenky na prvé tohtoročné cesty.

Minule som končila tým, že sme sa slimačím tempom vrátili z paraguajského Ciudad del Este do brazílskeho Foz do Iguaçu.

Ako som sľúbila, stretávame sa na pláži Copacabana.

Naša najčerstvejšia cesta do Južnej Ameriky začala hekticky.

Doma máme veľký hnedý album s nalepenými fotorožkami, z ktorých vypadávajú čiernobiele fotografie.

Aténčanka Thais, starý mobil a zoznam, z ktorého odškrtávame rovnaké položky už niekoľko rokov.

Na to som prišla pár minút po tom, ako som si cez internet objednala knihu.

A ešte kvôli tomu, že sa nám už cnelo za Gréckom a do leta je ďaleko.

Lebo by im odfúklo sombrerá.

Naposledy sme sa videli (čítali) niekde pri Salinas Cruz.

Ráno sa presúvame ďalej. Najskôr navštívime mesto Cholula. Prečo?

... Buenos Dias, já taky jdu - spievam si už niekoľko týždňov.

Niekedy si beriem čítanie podľa cieľa a tak som sa už prehrýzla všeličím.

Už tradične pár dní v roku trávime v Čechách alebo na Morave. Tento rok to bolo dva v jednom.

Po necelých troch mesiacoch od našej návštevy Grécka sme sa do tejto krajiny vybrali znova.