Blanka Ulaherová
Kvôli bugatse a Filipovi II.
A ešte kvôli tomu, že sa nám už cnelo za Gréckom a do leta je ďaleko.
A ešte kvôli tomu, že sa nám už cnelo za Gréckom a do leta je ďaleko.
Lebo by im odfúklo sombrerá.
Naposledy sme sa videli (čítali) niekde pri Salinas Cruz.
Ráno sa presúvame ďalej. Najskôr navštívime mesto Cholula. Prečo?
... Buenos Dias, já taky jdu - spievam si už niekoľko týždňov.
Niekedy si beriem čítanie podľa cieľa a tak som sa už prehrýzla všeličím.
Už tradične pár dní v roku trávime v Čechách alebo na Morave. Tento rok to bolo dva v jednom.
Po necelých troch mesiacoch od našej návštevy Grécka sme sa do tejto krajiny vybrali znova.
Ráno nás čaká šofér miestnej cestovky pred „naším“ domom.
Raňajky sú pripravené o desať minút neskôr a taxikár prichádza o dvadsať minút skôr, ako sme sa včera dohodli.
Áno, to sme my dve, ja a dcéra Viktorka, a batohy máme akurát také, aby sme za ne v lietadle neplatili.
Po piatich hodinách letu sme v hlavnom a jedinom meste Hanga Roa na Veľkonočnom ostrove.
Aj tento nadpis som si požičala od Kukučína. A my sme medzitým prišli do hlavného mesta Santiaga de Chile.
Jednotvárnu cestu autobusom si krátim čítaním Kukučínových reportáží, z ktorých som si požičala aj názov tejto časti.
Dopozerala som štvrtý film, dojedla tretie jedlo a pristávame.
Pár týždňov po návrate z Portugalska sme sa s manželom rozhodli, že sa tam vrátime.
Zas tie hnusné margaríny, ukazuje na maslo žena predo mnou v rade na raňajky. Hodí si tri na tácku a ide frflať ďalej.