Ideme asi rovnakou trasou ako minule, aspoň tie pohoria pod nami vyzerajú dosť podobne. Pretože letíme na východ, dlho sa z pekných výhľadov netešíme.
Ešte pár pohľadov na najvyššie vrcholky hôr zaliate poslednými lúčmi slnka a je tma.
Do Dubaja prichádzame večer okolo deviatej miestneho času. Je tu príjemne teplo. Zimné vetrovky zbalíme do igelitiek a vezieme sa klimatizovaným metrom do rovnakého hotela, ako v januári.
Zmenilo sa tu niečo? Vo vestibule pribudol k šejkom vianočný stromček a aj chodby sú vianočne vyzdobené.
Moslimský Dubaj si turistov váži a jeho obyvatelia sú zdatní obchodníci a tak symboly Vianoc nachádzame na každom kroku - či sú to už figuríny Santa Clausov pred obchodmi alebo stovky vianočných štól naukladaných na stoloch v obchodnom centre.
Výťažok z predaja pôjde na charitatívne účely.
Najlepšie sa vianočná výzdoba vyníma v umelom lyžiarskom stredisku, kde sa ľudia oddávajú zimným radovánkam.
Dá sa tu lyžovať aj sánkovať a nechýba ani bobová dráha. Pre niekoho je niečo takéto v púšti úžasné, pre iného možno trochu zvrátené, pre mňa určite zaujímavé.
Na túto cestu do Dubaja sme vzali Viktorku, ktoré s nami v januári nebola, a tak je náš program dosť podobný tomu predchádzajúcemu a naše kroky mieria na rovnaké miesta. Aby som sa veľmi neopakovala, trochu skrešem textovú časť v prospech časti obrazovej. Tak teda čo sme ešte okrem vianočných príprav videli?
Samozrejme, že sme nevynechali najvyššiu vežu sveta - Burdž Khalifa. To je tá štíhla veža úplne vľavo.
Dostať ju zblízka do záberu celú dá zabrať, veď na výšku jej do kilometra chýba len 172 metrov.
Minule som písala, ako vás hore môžu odfotiť pri stene a potom z toho urobia fotku, na ktorej stojíte nad všetkými tými mrakodrapmi. Musíte pri tom kričať, aby bolo vidieť, že sa bojíte, bude to pôsobiť autentickejšie. Je to strašný gýč, ktorý som v januári oželela, ale teraz som si povedala, že si radšej odtrhnem od úst a tú fotku si doprajem, nech stojí aj trebárs dvadsať eur. Nie, tridsať dám. To bude lajkov, keď ju vycapím na Facebook.
Každého odchytili už pri vchode a fotili. Skupinky ľudí kričali, ukazovali prstom tam, kam im kázala fotografka, stáli na jednej nohe, držali sa steny jednou rukou, padali. Fotenie sa mi páčilo, zahrala som to skvele. Potom mi dali číslo, s ktorým som išla k jednému z množstva monitorov, za ktorými pracovali grafici. Čáry máry fuk - a už som bola na fotke pod Burdž Khalifou, môj ukazovák mieril na jej vrchol. Čáry máry fuk - už som bola pod tou istou vežou počas silvestrovskej noci. Z veže bol odpálený ohňostroj a ja som tam šťastne stála v rovnakom tričku a kukala sa s ukazovákom namiereným na vrchol veže. Čáry máry fuk - a už som stála na tráme nad mrakodrapmi, v očiach strach a hrôza, normálne som sa počula ako kričím oblečená v tom žltom tričku, ktoré som mala pod vežou aj na Silvestra.
Ťažko bude vybrať jednu fotku, ale asi si vezmem tú na tom tráme.
"Koľko stojí?", pýtam sa, lebo to nikde nevidím napísané.
Grafička naťuká na kalkulačke číslo a na sekundu ju otočí ku mne.
"Bolo to 290?", neveriacky sa pýtam Viktorky. Asi som len dobre nevidela desatinnú čiarku, zrejme to bude 29. Ale kým vytiahnem platobnú kartu, ešte raz sa pre istotu opýtam a už sa lepšie kukám. Desatinnej čiarky niet, fotka stojí 290 dirhamov, čo je okolo 73 eur.
Aby ste si nemysleli, že je to zas až také drahé - za tú cenu vám dajú album, v ktorom je jedna obrovská fotka podľa vášho výberu a zvyšné tri sú menšie. No nekúp to.
Nekúpila som.
Je to strašný gýč, hovorím si spolu s líškou, čo kritizovala kyslé hrozno.
Ale z veže je pekný výhľad, celkovo je to zaujímavý zážitok, takže odporúčam. Vidieť odtiaľto najdrahší hotel sveta Burdž al Arab (to biele v pozadí trochu vpravo od stredu), aj kúsok ostrova v tvare palmy, aj ostrovy v tvare kontinentov.
Lístky v predpredaji cez internet vyjdú asi na 30 eur, čo je lacnejšie ako priamo pod vežou. Do výšky 452 metrov vás na 125. poschodie za minútku vyvezie výťah z obchodného domu Dubai Mall.
Pekne to postavili títo ľudia.
Aj keby ste nechceli ísť na najvyššiu vežu sveta, môžete navštíviť Dubai Mall a pozrieť si napríklad obrovské akvárium. Zadarmo ho uvidíte takto.
Ak by ste si priplatili, môžete sa motať medzi rybami v tuneli. Neviem, či to za tú cenu stojí. Mne rybky stačili zadarmo.
Pretože je krásne počasie, ideme na chvíľku k moru. Voda má príjemných 26 stupňov, vzduch ešte o jeden - dva viac. V decembri som sa ešte v mori nikdy nekúpala. Pláž je verejná a bezplatná, plavky povolené, akurát v nich nemôžete ísť mimo pláž.
Večer sa vraciame pod Burdž Khalifu k najväčšej fontáne sveta. Cez internet sme si kúpili lístok na plavbu po nej. Po šiestej nasadáme na malú loďku, okrem nás sú v nej ešte dva mladé páry Pomaly brázdime vody fontány, potom prievozník, či ako sa mu hovorí, loďku zastaví a začína predstavenie, ktoré sme v januári nevideli, lebo sme v tej trme - vrme fontánu našli až na druhý deň. Z amplióna znie hudba a podľa jej tónov vystrekuje voda do výšky.
Kulisu tomu všetkému robí vysoká Burdž Khalifa, ktorá každým okamihom mení svoj šat, vyzerá ako vianočný stromček.
Tak, prvý deň máme za sebou.
Už len večera v rovnakom pajzlíku ako vlani a potom spať.
Izby sú až príliš klimatizované, ešte včera som bola poprosiť na recepcii, aby mi dopriali viac tepla, však kebyže chcem zimu, nejdem do Dubaja, ale do Murmanska.
Čaká nás druhý a zároveň posledný deň.
Ráno sa odvezieme metrom k zálivu Dubai Creek a vodným taxíkom, ktorý sa volá abra, sa prevezieme na druhú stranu. Stojí to 25 centov, trvá asi desať minút a je to super. Plavidlo síce vyzerá tak, akoby každá jeho cesta mala byť poslednou, ale však záliv nie je široký, v najhoršom doplávame. A potom si kúpim nový foťák.
Ale nie, šťastne sme zakotvili a spolu s nami ďalšie desiatky abier, čo sa tu motajú.
Nákladné lode dhow do Dubaja vozia tovar tak ako kedysi pred rokmi, keď boli ešte mladé a krásne.
Chceme ísť do mestského múzea, kde sme boli v januári, ale dnes je zavreté. Otvoria zajtra. Zavreté je aj múzeum mincí a ešte ďalšie, ktoré sme si chceli pozrieť. To neotvoria ani zajtra, ani pozajtra, ale až o dva mesiace, pretože prechádza rekonštrukciou. Jeden z dôvodov sa sem vrátiť.
Hlavné múzeum je však otvorené. Nič sa tu nezmenilo.
Všetci sa chcú odfotiť pri vypchatej ťave, ale nám sa nechce čakať, a tak po fotke medzi mrakodrapmi oželiem aj fotku s korábom púšte. Obchodníkov s perlami, krajčíra so zákazníkom aj učiteľa so žiakmi som vám ukazovala minule, teraz vám ukážem napríklad kováčov.
Po múzeu sa prejdeme cez Golden Soukh, čiže zlatý trh. Mňa teda zlato veľmi neberie, ale pretože si to tu všetci fotia, odfotím si aj ja. Čo na tom tí ľudia vidia?!
Na niektorých miestach vidieť, že pod povrchom je púšť.
Naobedujeme sa v druhom rovnakom pajzlíku ako minule. Aj včera, aj dnes a samozrejme aj v januári sme si výborne pochutili. Dávam si biryani, čo je ochutená ryža, v tom sú kúsky kurčaťa aj s kosťami.
Tri porcie s jednou malou pepsi vyšli na 9 eur, k tomu kopa šalátu a tri pollitrové vody zdarma. Ak sa chcete dobre a lacno najesť, choďte do Dubaja a vyberte si jednu z množstva pakistanských alebo podobných reštaurácií. Obsluha je rýchla a ochotná a pri obede spoznáte bežnú vzorku obyvateľov Dubaja, z ktorých 90 % sem prišlo za prácou odinakadiaľ.
Potom si ideme do hotela pre tašky a vezieme sa metrom a autobusom na letisko. Už som vám minule ukazovala metro, ale ukážem vám ho aj teraz.
Niektoré vozne sú vyhradené len pre ženy a deti.
Toto je hranica medzi ženským a mužským svetom.
Ženy môžu byť vo všetkých vagónoch, muži nie. Občas sa nejaký turista zamotá aj do ženskej časti, ale väčšinou sa rýchlo spamätá. Žuvačku nesmie žuvať nikto.
No a to je asi tak všetko, čo sme stihli. Ešte pár údajov - letenky sme si objednávali začiatkom marca, spiatočné vyšli na 150 eur. Viktorke sme dokupovali niekedy koncom jari, tie už boli drahšie - okolo 200 eur. Doprava v Dubaji je lacná, denný lístok, ktorý platí na metro aj autobusy vyjde na 5 eur. O lacnej a výbornej strave som už písala. Návštevu múzea zvládnete do eura, veľa ich je bezplatných. Pomerne drahé je ubytovanie, nás vyšlo asi na 60 eur na osobu a noc.
Cítila som sa bezpečne a veľmi príjemne. Všetko je tu čisté a funkčné. Na každom kroku niekto niečo zametá, umýva alebo utiera. Keď som sa sem chystala prvýkrát, bolo to skôr zo zvedavosti, pretože moje cestovné preferencie sú dosť odlišné. Na druhú cestu som sa už jednoznačne tešila a rada sa budem niekedy v budúcnosti tešiť aj na tretiu.
