Deň prvý - rožnovský
Rožnovské hodiny smutně bijú,
že ňa s mojú milú, že ňa s mojú milú
rozvádějú. (moravská ľudová)
Rožnovský skanzen je najstarším v strednej Európe, vznikol v roku 1925. V súčasnosti má tri expozície. Ako prvú si prezeráme Dřevěné městečko. Sú to exponáty kedysi sa nachádzajúce na rožnovskom námestí. Interiér meštianskeho domu:
Okolo kostolíka je valašský Slavín - cintorín významných osobností tohto kúta Moravy. Náhrobok so sediacim chrobáčikom držiacim v ruke lampášik napovedá, že patrí autorovi detskej knihy Broučci Janovi Karafiátovi. Pamätáte sa? - "A spali, a spali, a spali."
Pochovaní sú tu aj olympijskí víťazi Emil Zátopek a Ludvík Daněk.
Hudci, milí hudci, ej, vy pěkně hrajete, ale zajtra, Bože, zajtra už nebudete.
Nech zahrajú eště, ej, ty vaše huslenky, veselme sa chlapci, z tej našej sloboděnky. (moravská ľudová)
Práve prebieha jeden z mnohých festivalov ľudových piesní. Títo sú tuším z Chorvátska.
A títo z Ukrajiny.
Pokračujeme do druhej expozície - do Valašskej dediny.
Chaloupka nízká, hrom do ní tříská, milovala, zapomněla,
než přijde jaro, po jaru léto, po létě zas, ten smutný čas. (moravská ľudová)
Viete, aké to je, keď niečo ide ako v lete na saniach? Túto kolibu si bača počas leta presúval po tráve a vraj to išlo celkom ľahko. Zas teda padla jedna axióma, o pravdivosti ktorej som doteraz nemala dôvod pochybovať.
U Čejkovic mlýn,
to je bože mlýn,
já to dobře vím
od něm cestička
šohajíčku můj,
jiné neslibuj
svého srdéčka. (moravská ľudová)
Pán mlynár celý v bielom nás pozve na návštevu svojho kráľovstva a deťom rozpovie o škriatkoch, ktorí v mlyne hospodária spolu s ním. Pustí mlyn a my sledujeme zložitý mechanizmus, ktorý za krátku chvíľu namelie múku od najjemnejšej bielej až po celozrnnú.
Potom sa odoberieme do poslednej expozície - do Mlynskej doliny. Ako názov napovedá, je tu zbierka rôznych mlynov, ktoré pomocou vodnej energie uvádzali do chodu kováčsku vyhňu, lisovňu oleja, pílu aj mlyn na mletie múky.
Toto je kováčska vyhňa - mlyn je vpravo.
Detail mlyna.
Tento mlyn poháňal pílu. Ak podržíte myš nad obrázkom (a vo svojom prehliadači nemáte zakázaný JavaScript), uvidíte, ako to vyzerá s pustenou vodou.
U našeho mlýna velká hlubočina,
Utopil sa šohaj, s modrýma očima. (moravská ľudová)
A na dnes stačilo. Ideme sa ubytovať a oddýchnuť si. Zajtra nás čaká tiež náročný program.
Deň druhý - seilernovský
Po raňajkách sa vyberáme do neďalekej Lešnej na predmestí Zlína. V historickom dvestoročnom parku sa nachádza okrem zámku aj zoologická záhrada. Jej základy položil posledný z majiteľov zámočka, gróf Josef Karel Seilern, ktorý v tridsiatych rokoch minulého storočia začal do parku umiestňovať exotické zvieratá.
Zámoček nie je veľmi starý, bol dokončený v roku 1807 a posledná prestavba sa uskutočnila koncom 19. storočia. Vtedy tu bolo zavedené ústredné kúrenie, elektrina, studená a teplá voda, splachovacie záchody, zámok mal svoj domáci telefón. Seilernovci ho vlastnili do apríla 1945, kedy ostali natrvalo v Rakúsku.
ZOO je rozsiahla, nie je tu možno tak veľa druhov zvierat, ako v iných zoologických záhradách, zato tu však majú dôstojné podmienky a veľa priestoru. Celá ZOO je rozdelená podľa kontinentov.
Takto si užívajú zástupcovia Antarktídy.
A tu trávia popoludňajšiu siestu obyvatelia Austrálie.
Títo Afričania spolunažívajú v mieri.
Stredná Amerika - Yucatan aj s mayskou svätyňou. Ako vidieť na druhej fotke, leňochod nedostal svoje meno len tak pre nič za nič.
Južná Amerika - amazonský prales
Južná Amerika - savana
Tohto tapíra sme videli cikať. Pretože si z biológie z hľadiska proporcií pamätám len kostru mačky, ktorú týždenníci pravidelne vláčili z kabinetu, rozmery niektorých jeho orgánov ma dosť zaskočili. Akých konkrétne? Nepoviem.
Z Ázie nemám nafotené nič, tiger sa schovával v tráve a vtáky zas kdesi poletovali.
Z Európy mám len nás dve.
Po prehliadke ZOO a zámku sa presúvame do neďalekej obce Lukov, kde je rovnomenný hrad z trinásteho storočia. Jeho poslednými majiteľmi boli Seilernovci - tí, ktorých poznáme už zo zámku a ZOO. Od roku 1987 sa hrad rekonštruuje, ale ako vidieť, práce je tu najmenej na ďalších 20 rokov.
Za hudobného doprovodu valašského rádia Apollo, ktoré hrá "písničky, kterým rozumíte" sa vraciame domov. Rádio nás svojím repertoárom počas celého pobytu vracia do čias spred 25 - 35 rokov, takže si s Petrom Spáleným po dlhej dobe opäť pospevujem učiteľku Josefínu, ktorá s dětmi letí na provázku pro odpověď na otázku, a s Waldom, ktorý práve oslavuje 75. narodeniny, sme sa zhodli, že svoji žlutou růži z Texasu budeš pořád mít už rád. Mimochodom, odhadom každá štvrtá pesnička na rádiu je slovenská, takže som o.i. znova oplakala Kristínku, ktorá by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy.
Deň tretí - turistický
Pod kopcem Hostýnem hospoda malovaná
a v ní šenkárečka dobré vínko dává. (moravská ľudová)
Je pondelok, v múzeách majú dnes voľno, tak ideme do prírody. Z neďalekej Bystřice pod Hostýnem sa dostaneme na posvätnú horu Hostýn. Nachádza sa tu bazilika Nanebovzatia Panny Márie z 18. storočia.
Presne takúto si ju pamätám z detstva u babičky počas pravidelných odpoludňajších ružencov. Bola namaľovaná na malom bielom poháriku, ktorý stál na improvizovanom oltáriku zo šijacieho stroja a naplnený voskom slúžil ako kahanček. Keď sa babička nepozerala, pri odriekavaní zdravasov sme si s bratom v roztopenom vosku máčali prsty a pri ďalších zdravasoch z nich vosk odlupovali.
Stojí kostel na skále
Kriste nebeský
Stojí kostel na skále
Aleluja, zdrávas Maria (Jaroslav Huťka)
Baziliku postavili na pamiatku udalosti, ktorá sa odohrala v polovici 13. storočia. V roku 1241 vpadli Tatári na Moravu. Obyvatelia pred nimi utiekli na horu Hostýn, kde sa tri mesiace skrývali. Prosili Pannu Máriu o pomoc a o vodu. Podľa povesti vtedy vytryskol pod temenom hory prameň, spustil sa silný dážď, blesk spálil tatársky tábor a Tatári odtiahli preč.
Prameň je v súčasnej dobe v rekonštrukcii. Nachádza sa vo vodnej kaplnke pod sochou Božského srdca Ježišovho.
Aj pokoj je tu priam božský. Skupinka starších pútnikov spievajúc kráča po kalvárii od jedného zastavenia k druhému. Kalvárie sú tu dve, toto je staršia, zo začiatku minulého storočia.
Táto je asi o tridsať rokov mladšia, jej projektantom bol architekt Dušan Jurkovič.
Je tu množstvo kaplniek, sôch, pomníkov na obete nacizmu aj komunizmu a cintorín. Z tejto strany sa mi páčil viac ako spredu.
Prejdeme k neďalekej rozhľadni cisára Františka Jozefa I, ktorý sa na jej slávnostnom otvorení v roku 1898 osobne zúčastnil. Plánovaná veľká oslava sa nekonala, pretože mu práve v tom čase zomrela jeho krásna Sissi.
Zhora vraj pri dobrých podmienkach možno uvidieť aj Malú Fatru. Čo sme videli my, môžete vidieť aj vy - ak použijete ten trik s podržaním myši nad obrázkom.
Potom ideme lesom asi dve hodiny do obce Rusava.
Jede Valach na hody, do Ruslavskej hospody,
[:nechá si tam čtvrťák nalejt, tej šmatlavej potvory:]. (moravská ľudová)
V Rusave je múzeum, dnes však nemá otváracie hodiny. Keď sa na obecnom úrade informujeme o možnosti prehliadky, zástupkyňa starostu nám sľúbi, že keď skončí svoju prácu, otvorí nám ho. Zatiaľ ideme k Hurbanovej studničke.
Včera u studánky, když jsem vodu brala,
šohajova mamka na mňa zavolala, ej, na mňa zavolala. (moravská ľudová)
Ste zvedaví, kde je voda? Podržte myš nad obrázkom, možno uvidíte aj tú dievčinu, čo na ňu šohajova mamka zavolala. Ale nie, to nebude ona, tá bola asi o pár rokov mladšia.
Studničku dal postaviť na pamiatku svojho švagra Jozefa Miloslava Hurbana evanjelický farár Daniel Sloboda, významný obyvateľ Rusavy. Pochádzal zo Skalice a v Rusave žil 51 rokov. Zaslúžil sa tu o výstavbu evanjelického kostola, bol botanikom a zbieral ľudové piesne.
Štúrovci sa v obci ukrývali po porážke povstania v meruôsmom roku a Hurban si studničku obľúbil a rád k nej chodieval.
Domček pri studničke obvešaný poľnohospodárskym náradím. Na stene je nápis "Dobrá voda - dar od Boha".
Vraciame sa do múzea. Zástupkyňa starostu pani Dana Gajdošová nám robí hodinovú prehliadku - len pre nás troch. Pracovná doba jej už skončila. Navyše v uplynulých dňoch sa tu konali trojdňové oslavy 350. výročia založenia obce, počas ktorých spolu s ostatnými pracovníkmi zastupiteľstva pracovala takmer nepretržite vo dne aj v noci. No nedá nám to vôbec pocitiť a na záver nás ešte obdaruje množstvom propagačných prospektov.
V múzeu sú zachované dokumenty o obci, poľnohospodárske nástroje, kroje - prvýkrát som sa dozvedela, že v tomto kedysi chudobnom kraji si ľudia tkali látky aj zo žihľavy - a tiež obrazy umelcov, ktorí v tomto kraji pôsobili. Spoznávame Adolfa Kašpara, známeho ako ilustrátora Babičky od Boženy Němcovej, ale i diel Aloisa Jiráska, Jana Nerudu a ďalších, na ktorého hrob sme natrafili pred pätnástimi rokmi počas našej šumavskej dovolenky v Železnej Rude.
Rusava má síce len 600 obyvateľov, ale veľmi aktívne obecné zastupiteľstvo, ktoré sa svojej obci venuje. Preto niet divu, že vyhrala v roku 2002 Zlatú stuhu - súťaž medzi obcami Českej republiky vo svojej kategórii. Majú tu napríklad lyžiarsky vlek aj termálne kúpalisko, takže ak by ste chceli tip na podobnú dovolenku ako sme mali my, môžete zapichnúť hrot pomyselnej kružnice práve tu. Vrelo doporučujem!
Ešte dva pohľady na Rusavu.
Škola T. G. Masaryka, ktorú navštevuje 57 detí v piatich triedach, vpravo evanjelický kostol vystavaný z iniciatívy Daniela Slobodu.
Jeden z mála domov zachovaných v pôvodnom štýle.
Na tej našej Moravěnce dobře je, les tam šumí, voda hučí v dolině,
[:a tam leží moja rodná dědina, a v ní bratři, sestry, celá rodina:],
Keď som bola eště malá, malučká, do srdca mi vštěpovala mamička,
[:miluj Moravěnku, ten náš rodný kraj, v dalekej cizině, naňho vzpomínaj:],
Když Tě osud do ciziny zavolá, nezapomeň na maminčiny slová,
[:miluj Moravěnku, ten náš rodný kraj, z dalekej ciziny, dom sa navracaj:]. (moravská ľudová)
Už je čas vrátiť sa do Rajnochovíc, lebo hoci moja reportáž dnes končí, nás tu ešte čakajú tri dni a vás druhá polovica opisu nášho moravského dovolenkovania.
A tá nebola o nič menej zaujímavá ako prvá, čestné.
