Rada cestujem a po návrate prežívam svoje cesty ešte raz pri písaní reportáží. Vďaka nim som sa zoznámila s množstvom podobne "postihnutých" ľudí. Občas mi napíše niekto, kto sa chystá na cestu a pýta podrobnejšie informácie. Poteší ma, keď sa ozve aj po návrate a jeho dojmy sú podobné mojim.
Juzek ma kontaktoval minulý rok prostredníctvom ICQ. Chystali sa s kamarátmi na futbal do Kijeva. Snáď som pomohla jeho obavy z cesty rozptýliť, lebo o pol roka sa mi ozval s tým, že si na Ukrajine našiel kamaráta a na jar už cestoval k jeho rodine do Ľvova úplne sám a bez strachu.
Nedávno mi napísala pani Anna, ktorú zaujali moje reportáže z Moldavska. Jej syn študuje rumunčinu a tak sa rozhodli pre návštevu Kišiňova. Potešil ma jej nadšený mail po návrate, ako aj reportáž jej syna, ktorú som si prečítala minulý týždeň v miestnom týždenníku.
Občas dostanem ponuku na spoločné cestovanie.
To však nie je nič oproti tomu, čo sa mi stalo dnes.
Do práce mi prišiel balík z Bratislavy. V ňom dve fľaše ukrajinského kvasu od môjho čitateľa a podobne východne orientovaného cestovateľa Milana. Úplne neznámy človek si dal tú námahu kúpiť, zabaliť a poslať mi jedno zo synoným mojej predstavy šťastia.
Monotónne klepkanie prstov na klávesnici, spálňa, ja sama pri počítači a v hlave spomienky na cesty do neznáma. Stmieva sa. Odkladám myš a z chladničky vyťahujem fľašu s nápisom "Kvas Danilo".
Baťovo, Korolevo, plackartnyj aj poloniny sú zrazu na dosah ruky.
ĎAKUJEM
