Dá sa tam dostať z viacerých smerov. My vychádzame z Bieleho Potoka - časti Terchovej pod Rozsutcom, 20 minút peši od známych Dolných dier.
Cestou prechádzame cez niekoľko osád. U Huličiarovcov je vianočný pokoj, ani pes po nás neštekne. Takmer.
Trochu ďalej je pokoj už definitívny. Rebrík je síce na svojom mieste, ale už dávno nikto nevyliezol na strechu vymeniť poškodené šindle.
Bránka sa na noc nezamyká.
Niet toho, kto by privrel okná a dvere, aby dnu nenaliezol mráz.
Nikto nechodí do maštale podojiť kravu a nakŕmiť prasiatko.
Ani pod krížom na lavičke už nikto nesedáva.
A pritom je odtiaľto krásny výhľad. Zľava - Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb a vpravo kúsok Veľkého Fatranského Kriváňa.
Tak sa pokocháme aspoň my a kráčame ďalej. Ďalšia fotozastávka sú Smrekovci - naozaj, v osade je smrekov dosť. A tiež sliepok a psov a zopár obyvateľov domácich aj chalupárov cezpoľných.
Najbližšími susedmi Smrekovcov sú Jánošíkovci, cieľ našej dnešnej cesty.
Tu sa narodil Juraj Jánošík. Kedy presne, to sa nedá zistiť. Isté je len to, že ho pokrstili 25. januára 1688, takže je celkom možné, že 320. výročie jeho narodenia je práve dnes. Ale to vôbec nie je podstatné, podobne ako dilema, či bol ušľachtilý hrdina alebo obyčajný lúpežník.
Keby sme išli ďalej, po nejakej hodinke by sme sa dostali k Marunovcom. Alebo by sme mohli navštíviť Šmehýľovcov, Dávidíkovcov, Kvočkovcov, Repáňovcov, Berešíkovcov, Obšívancovcov či niektorú z množstva ďalších osád v tomto drsnom a pritom krásnom kraji. Ale to zas až niekedy nabudúce.
