reklama

Milovala som Fanka Jelínka

Páčilo sa mi na ňom všetko - jeho krásna tvár, vyšportovaná postava, slušné správanie, tradičný nehlučný výskok na stupienok pred tabuľou. Keď v triede spieval pesničku o tom, ako kráča poľom domov, zasiahlo ma to ako ostatných jeho spolužiakov. Nikdy nezabudnem, ako sa počas divadelného predstavenia zo zaplneného hľadiska ozývalo tlmené "ek" len čo sa objavil na scéne - to si publikum šepkalo jeho meno. A na tom plagáte s motorkou bol proste úžasný. Aj ja som chcela byť ako on - krásna, šikovná, obľúbená a zbožňovaná. Mala som dvanásť a on o mojich citoch nemohol tušiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Odnepamäti ma priťahovali podobné typy - obdivovala som Ľudka, Mirka, Jindru, Jarka, Petra, Pavla a ďalších.
S týmito som strávila pri ich dobrodružstvách asi najviac času. Možno ich poznáte aj vy.

rychlé šípy
rychlé šípy 

Áno, to boli moji hrdinovia - vzorní chlapci zo Stínadiel, náruživí hráči Fan-Tanu z tajomnej Řásnovky, lovci bobríkov od Bobrej rieky, kamaráti z chaty v Jazernej kotline či z prístavu, ktorý volá. A "môj" Fanek Jelínek nachádzajúci sa v zložitom veku dospievania poeticky nazvanom "když Duben přichází".
Hrdinovia románov Jaroslava Foglara, od narodenia ktorého práve dnes uplynulo sto rokov. Ochrancovia slabých, pravdovravní, čestní a spravodliví.Foglar bol najobľúbenejším autorom môjho detstva. Prečítala som od neho všetko, čo bolo k dispozícii. Pár vecí som našla v starých Junákoch a podobných časopisoch "pro hochy a děvčata".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Chlapcov od Bobrej rieky a komiksové vydania Rychlých šípov sme dostali za vysvedčenie.
Když duben přichází nám naši kúpili v Jindřichovom Hradci, keď sme počas daždivej dovolenky pri rybníku Malý Ratmírov prečítali všetky knižné zásoby, ktoré sme si priniesli z domu.
Tajemnú Řásnovku nám priniesol Ježiško.
Ostatné romány som si požičiavala v detskej knižnici na Studničkách. Bolo to v období Pražskej jari a krízového vývoja v strane a spoločnosti, keď po nútenej prestávke začali opäť na chvíľu vychádzať.

S Mirkom Dušínom a jeho kamarátmi som odhaľovala tajomstvá okolností podivnej smrti Jana Tleskača, s Rikitanom a chlapcami od Bobrej rieky riešila záhadu Zelenej príšery a lovila bobríkov, s Luborom Klementom a Vojtom Řezinom som sa tešila z toho, že ich trieda zvaná Bedna sa dala opäť dohromady a s Jindrom Sochorom zas pátrala po skutočnom autorovi hry Fan-Tan. So všetkými som prežívala ich neuveriteľné dobrodružstvá a možno im ich tak trochu aj závidela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mimochodom, nedávno som čítala na Živé.sk celkom vtipný článok o tom, ako by sa správali Rychlé šípy v súčasnej počítačovej dobe. Vraj by používali Linux, svoj časopis Tam-Tam by vydávali ako e-zin, v diskusiách by obetavo radili nováčikom, bojovali proti nelegálnemu softvéru a namiesto riešenia hlavolamu ježka v klietke by sa zaoberali lúštením počítačového kódu.

Pozitívny vzťah k foglarovkám v našej rodine sa od mamy a mňa zákonite presunul na ďalšiu generáciu. Po dvadsiatich rokoch odmlky začali knihy môjho detstva opäť vychádzať práve v čase, keď im dorastali noví čitatelia. Kúpili sme asi všetky - ako môžete vidieť, Chatu v Jazernej kotline sa nám "podarilo" kúpiť dokonca dvakrát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
knihy
knihy 

V pražskom telefónnom zozname som zistila adresu a telefónne číslo Jaroslava Foglara a vtedy 10-ročný Jakub mu napísal. Spisovateľ mu odpovedal a do listu pridal zopár klubových materiálov. Mal už vyše 80 rokov a písalo sa mu ťažko - kvôli zhoršujúcemu sa zraku musel používať pri písaní lupu. Samozrejme, že mu Jakub aj zavolal - bolo to v čase, keď Praha ešte nebola v zahraničí.

Foglar bol voči mladým ľuďom aj po rokoch striedavého velebenia a zakazovania stále veľmi ústretový, čo sa mu stalo takmer osudným. Raz ho v jeho byte prepadli dvaja mladíci, vydávajúci sa za jeho fanúšikov, zbili ho a okradli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smútili sme, keď sme sa dočítali, že Jaroslav Foglar zomrel a tešili sa, keď bola neskôr táto správa dementovaná. Prežil ešte pár rokov. Dlhovekosť zrejme podedil po matke, ktorá zomrela ako stodvaročná.

Vo februári 1998 bol manžel s Jakubom v Prahe a tak zašli na adresu známu z telefónneho zoznamu. Dlhší čas zvonili pri dverách s menovkou Jaroslav Foglar, ale nikto neotváral. Z vedľajších dverí vyšiel muž a zadivene sa na nich pozeral. Opýtali sa ho, či je majster doma a muž odpovedal protiotázkou:
"A on ještě žije?"

Jaroslav Foglar bol v tom čase dlhodobo hospitalizovaný v Thomayerovej nemocnici, kde 23.1.1999 zomrel.

Po jeho smrti sa začali písať nepekné veci - o jeho údajnej spolupráci s ŠtB, sporoch o dedičstvo autorských práv aj o jeho sexuálnej orientácii. Neviem, koľko je na tom pravdy a ani ma to veľmi nezaujíma.

Jedno však viem určite - môj vzťah k Fankovi Jelínkovi nemôže nikto a nič ohroziť. Stará láska predsa nehrdzavie.

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  471x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu