Aj v dávnych časoch, keď sa ešte margarín netváril ako maslo a vložky nemali krídelká, bol marketing na dobrej úrovni. Poštové schránky nebývali síce pravidelne upchávané nevyžiadanými letákmi, ale firmy propagáciu svojho tovaru rozhodne nepodceňovali. V porovnaní s dneškom bola možnosť hromadnej inzercie obmedzená na tlač a výrobcovia využívali hlavne priamy marketing. A to sme sa už dostali k pôvodu útlej rozprávkovej knižky.
Bolo to jednoduché. Malú Blaničku poslala mamička kúpiť kilo cukru. Blanička si to hneď namierila do krámku pána Svobodu, pričom cestou obišla obchody pánov Kőbla a Prokopa, v ktorých mali cukor tiež a nebol o nič horší. Prečo? Pretože vedela tak ako jej všetky kamarátky, že len u pána Svobodu jej k cukru pribalia aj farebný dvoj- alebo štvorhárok s novou rozprávkou.
Rozprávky boli rôzne - od známych povestí až po "skutočné príbehy". Väčšina textov z našej knižky je bez uvedenia autora, len pod niektorými je podpísaná Ludmila Grossmannová - Brodská (1859 - 1935), nepočujúca spisovateľka, ktorej knižky sa ešte aj dnes dajú požičať v českých knižniciach a kúpiť v antikvariátoch. Ilustrátormi boli pravdepodobne tiež nejakí uznávaní umelci, ktorým práca v reklame síce nenapĺňala umelecké ambície, no ich materiálne potreby dokázala uspokojiť vcelku dostatočne.
Pána Svobodu jeho dobročinnosť nestála ani korunu, o prísun rozprávok a propagáciu tovaru sa starali výrobcovia značiek, ktoré vo svojom koloniále predával. Pretože všetky rozprávky mali spoločné jedno - posledná strana bola vyhradená reklame.
Najčastejšie propagovanou komoditou v našej knižôčke je cikorka rôznych značiek. Až sa mi nechce veriť, že som dokázala prežiť bez toho, aby som nejakú ochutnala.
Druhým propagovaným odvetvím je drogéria. Toto je mydlo Otta, ktoré nesú v našom betleheme psíci v papuľke ako darček Ježiškovi.
Ani konkurencia nezaháľala. Neboli síce Fačká a Palmolivy, ale výber bol tiež pestrý.
A prať sa dalo aj bez Ariela a Persilu.
Čo mali ešte v drogérii? Vraj aj kondómy, spomína si mama. Tie sa však v rozprávkach nevyskytovali. Na rozdiel od krémov na dlážku a na topánky.
Niekde je reklama priamo zabudovaná do deja - napríklad v príbehu o tom, ako Honza z Hradca za pomoci krému a mydla od Pilnáčka vyliečil princeznú a takmer ju za odmenu dostal za ženu aj s obligátnou polovicou kráľovstva. On sa však rozhodol pre kariéru marketingového pracovníka v Pilnáčkových závodoch.
A tu sú Honzove zázračné prostriedky:
Alebo "Přátelé" - príbeh z letného tábora o tom, ako Hanička pobozkala Krištofa až potom, ako sa začal starať o svoju ústnu dutinu zubnými prípravkami Oxydont a Oxygol - opäť z firmy Pilnáček Hradec Králové.
"Brzy nato zmizel vlak zaslzeným zrakům kamaráda, ale vždy byl pamětliv, že toliko Oxydont a Oxygol toto úpřimné přátelstvi a bohudíky jenom dočasné jeho rozloučení způsobily."
Niekde je reklama rafinovaná - aby náhodou deti i rodičia nezabudli prečítať to najdôležitejšie, zasiahne bez okolkov do deja (pre intelektuálov in medias res):
Deti boli motivované aj inak - ktoré by nechcelo pre svoju mamičku krásnu kuchársku knihu v plátenej väzbe a s 339 receptami zadarmo? Teda vlastne za sto vrecúšok od kypriaceho prášku alebo vanilínového cukru?
A na záver jedna "zaujímavá hračka kresliarska". Na prvom obrázku je starý smutný človek, ktorý nemá kávu, ktorá mu chutí - Pečeckú. Len čo sa však Pečeckej kávy napije a vy obrátite obrázok o 180 °, všetko sa zmení - chlapík omládne o cca 50 rokov (otáčať nemusíte, urobila som to za vás, aby ste si otáčaním nezničili krk prípadne monitor.)
Knižôčku zviazal pred sedemdesiatimi rokmi v škole v rámci ručných prác mamin starší brat Miloš.
Možno ste pri prezeraní týchto starých obrázkov pocítili miernu nostalgiu. Preto opatrne s nadávaním na súčasné agresívne či stupídne reklamy. Nie je vylúčené, že pri ich sledovaní o pár rokov budeme s dojatím potajme stierať slzu z oka.
