Dokázala zužitkovať, čo dom a záhrada dali. Väčšinou sme mávali prívarok - čušpajz, ako tomu hovorila. Tekvicový, kelový, kapustový, podľa toho, čo práve rástlo v záhrade. Ak tam práve nič také nerástlo, mali sme žihľavový, podľa nej zdravý a chutný. Trpela utkvelou predstavou, že ma musí vykŕmiť, následkom čoho som ja trpela tiež a v duchu som si neraz hovorila "fuj".
Pri realizácii svojich zámerov nebola babička ochotná pristúpiť na žiadne kompromisy. To, že krupicovú kašu poliatu malinovkou (podávanú každý večer) asi nemám veľmi rada, neochotne vzala na vedomie až potom, čo som ju pri stodvadsiatej ôsmej repríze pred jej očami vyvracala naspäť do taniera.
Aby som nebola nespravodlivá, tak priznávam, že až na pár výnimiek zahŕňajúcich okrem spomínanej kaše ešte kožku z mlieka, varený zeler, kapustové fliačky nasladko a štedrovečerné pupáky mi u babičky veľmi chutilo.
Neviem o tom, že by mala nejakú kuchársku knihu, spomínam si len na zošit rukou písaných receptov, podľa ktorých pripravovala fajnovejšie kúsky. Žiaľ, nezachoval sa, a ja sa už asi nikdy nedozviem návod na jej perfektnú plnku do torty, ani spôsob, akým vyrábala malé tmavohnedé cukríky. Hmlisto si pamätám, že keď uvarená masa kávy, orechov, cukru a bohviečoho stuhla, nakrájala z nej malé kocky a každú osobitne balila do nastrihaného igelitu, v ktorom si predtým z obchodu doniesla mäso na nedeľu. S takýmto originálnym prézentom chodila do školy uplácať moje učiteľky, v dôsledku čoho som duševne trpela ešte viac ako pri nerovnom súboji s krupicovou kašou.
Nedávno sa ku mne dostala kuchárska kniha mojej druhej, českej babičky. Je to dvadsiate prvé vydanie Domácí kuchařky z roku 1900 a v nevyhlásenej súťaži o najstaršiu knihu v rodine obsadila jednoznačne prvé miesto.
Práve na dnešný deň pripadá 223. výročie narodenia jej autorky, Magdaleny Dobromily Rettigovej.
Celý názov je "Domácí kuchařka, čili Snadno pochopitelné a prozkoumané poučení, kterak se masité i postní pokrmy všeho druhu nejchutnějším zpusobem vaří, pekou a zadělávají; kterak se rozmanité moučné a ovocné lahůdky, zavařeniny a t. d. připravují; kterak se tabule nejnovějším spůsobem pokrývají; kromě mnohých jiných užitečných a v domácnosti potřebných věcí".
Kniha vyšla prvýkrát v roku 1826. Doma máme modernejšiu verziu, ktorú "bedlivě upravila dle poměru nynější doby a se vzhledem k novým míram a váham" autorka úvodu k desiatemu vydaniu, jej žiačka Antonie Dušánková.
Ako vidieť, umyť riad nebolo len tak. Dočítala som sa tu napríklad, ako by som mohla najlepšie vyčistiť môj starý mažiar:
"Mosaz čistí se nejlépe utlučeným, ve vinném octě nebo kořalce rozmočeným tryplem; tře se hodně suknem a tak je vždy jako nový." (úvod VI.)
Len čo zoženiem trypel, vykašlem sa na Sidol.
Pri príprave mäsa nesmel byť človek priveľmi útlocitný:
"Holubům se hlava uřeže nebo zrovna utrhne; někdo je i zadušuje, aby z nich krev nevytekla; pak se oškubou a vykuchají." (úvod VII.).
Potom už nasleduje 1190 receptov, ktoré začínajú polievkami známymi aj menej bežnými, napríklad "Polívka s míchanými knedlíčky a račími ocásky" alebo "Polívka s buchtou v páře vařenou (Pudding)".
Kuchárka pokračuje pokrmami z hovädzieho mäsa. Dosť ma prekvapilo, že bravčové mäso nemá samostatnú kategóriu, len pár receptov je zahrnutých medzi "příchutkami" a "smaženinami".
Naopak, dosť veľký priestor je venovaný zverine, pričom v tejto skupine sú napríklad aj "Dušení skřivánci", "Malí ptáčci v županu" alebo "Zadělávaní drozdi nebo kvíčaly", príprava ktorých začína takto:
"Ober čistě 24 drozdy nebo kvíčaly, střívka vytahej, ptáky přeměj a hezky zašpejluj."(str. 144)
Podľa očakávania sú silne zastúpené koláče, buchty, zmrzliny, múčniky, pudingy a nákypy. Nejde vždy len o sladké jedlá, ako napovedajú názvy "Nákyp rakový" alebo "Nákyp z hovězího tuku (morku)".
Milovníci rýb si môžu pochutnať na niektorom zo 71 receptov a tí, čo na rozdiel odo mňa netrpia žiadnymi predsudkami, si môžu ukuchtiť niečo z kapitoly "Raci, šneci, žáby a mušle", napríklad "Zadělávané žáby s petruželkou" alebo "Nadívaní šneci". Ako na to?
"Nech půl kopy šneků ve vodě až půl hodiny vařit, pak je vyndej z domků, uřež ocásky, přeměj je nejprve v soli..." (str. 313)
Prípadným záujemcom môžem zaslať pokračovanie.
V knihe by sa dalo listovať ešte dlho, tak na záver aspoň zopár užitočných návodov z kapitoly "Dodatek", ktoré dnes už pravdepodobne nikto nepotrebuje:
"Jak se máslo nakládá, solí a převaruje"
"Jak se mají vejce ukládat, aby se nepokazila"
"Jak se zmrzlá vejce nebo jablka zase napraví"
"Jak se mýdlový a kafrový líh pro domácí potřebu připravuje"
Pre menej šikovné gazdinky je určená časť "Rychlý prostředek, když se kuchařka spálí neb opaří".
Posledná kapitola má názov "Kterak se při menších i větších hostinách tabule upravovati mají".
Zaujímavá a v tomto čase aj celkom aktuálna je stať "Jak se má v postní dni tabule zřídit". Podľa nej sa v pôste človek rozhodne hladom neutrápi. Toto sú jednotlivé chody, uvedené ako príklad č. 5 (str. 467):
Polívka z vína nebo piva
Nepravé ustřice
Vejce s kyselou smetanou
Omaštěný karfiol
Pudding se šodó
Nadívaní šneci
Dobrá buchta
Slané rohlíčky k pivu
Čerstvé suchárky
Sladký rosol
Cukrová šunka
Komisní chlebíček
Linecký dort
Pivo, víno, káva
Bez problémov by som si vystačila s chodmi 7 až 14.
V knihe sú okrem autorkinho portrétu len dve ilustrácie - "Navedení, jak se mají pamlsky k menší hostině na stůl stavět"
a "Navedení, jak se mají při velkých tabulích pamlsky stavět".
Myslím, že dnešné rauty sa môžu ísť hanbiť do kúta.
Na konci knihy je zopár čistých strán, na ktoré si gazdinky mohli zapisovať svoje recepty. Babička si poznačila napríklad "levné koblihy", "vanilkový krém na buchtičky", "bílkové řezy" a mnoho ďalších.
Záver je napísaný mne dôverne známym rukopisom a chuť a vôňu zapísaných jedál mám v čerstvej pamäti. Sú to vianočné recepty mojej mamy.
Dajme si na záver aspoň jeden originálny recept od Magdaleny Dobromily:
Polívka ze žab.
Dej na rendlík kousek masla, několik vařeček mouky a nech to spejchnout, pak dej k tomu dobře očištěné žáby, zelenou rozkrájenou petružel, a nech to asi čtvrt hodiny dusit; potom na to nalej dobře povařenou hrachovou a petruželovou vodu a nech to vařit, načež dej do toho květu, a buď ty žabky nech v tom, nebo to proceď a polívku vlej na smaženou žemličku." (str. 277)
Pri čítaní predchádzajúceho odstavca si dodatočne uvedomujem, aké som mala šťastie, že moja slovenská babička túto knihu nepoznala.
V porovnaní so žabkami v polievke mi krupicová kaša poliata malinovkou pripadá predsa len o niečo stráviteľnejšia.
