O pár dní cestujeme na dovolenku a tak som si vzala deň voľna a objednala som sa ku kaderníkovi a kozmetičke v nádeji, že zo mňa urobia niečo krajšie. Kaderník náhle ochorel a tak sa ma ujala jeho kolegyňa. Nikdy predtým sme spolu nekomunikovali, vlastne ani s tým "mojím" nezvyknem dlho rozprávať - kde sú tie časy, keď sa utáranému človeku hovorilo: "Máš rečí ako holič v sobotu."
Dievčina začala konverzáciu sama. Opýtala sa ma, či som po dovolenke. Najprv som si síce namýšľala, že je to preto, lebo mám pekný odtieň pokožky a vyzerám odpočinuto, ale ona mala na mysli moje vysušené vlasy. A tak sme sa rozprávali o našich dovolenkách, o mori, strave, nezabudli sme prebrať aj akosi pričasto padajúce lietadlá. Spomenula, že slaná voda mojim vlasom rozhodne nepomôže a sľúbila, že mi ukáže výborný prostriedok na ich ochranu s UV faktorom 15.
Som dosť neznalá vo veciach vlasovej kozmetiky. Vyrastala som v časoch, keď sme si mohli vybrať medzi vaječným a brezovým šampónom značky De Miclén a na vysušené vlasy sme si odjakživa dávali zábal z majonézy - nie Perkins či Hellmans, ale vyšľahaný žĺtok s olejom. A tak som neprotestovala proti príležitosti dodatočne si doplniť chýbajúce vzdelanie.
Pri vitrínke s rôznymi fľaštičkami a krémami vybrala ten zázrak. Skoro sa mi oči pretočili pri cene, ktorá bola nenápadne nalepená naspodku - 420,- Sk. Áno, viem, určite je to dobrá značka a časy, keď mlieko bolo po dve koruny, sú dávno preč, lenže ja už skoro päťdesiat rokov na tomto svete fungujem bez podobných vymožeností a dá sa... Lenže na druhú stranu - tá dievčina je už skoro moja známa, viem, kde bola na dovolenke a čo tam jedla. Aj ako sa tešila, že dostane províziu alebo aspoň pochvalu od majiteľky salóna. Môžem ju sklamať? Usúdila som, že nie.
Karel Čapek napísal príbeh o mužovi, ktorý dostal prasa a dal mu meno Tonda. Celý rok sa mu prihováral, kŕmil ho - a potom prišlo zakáľačkové obdobie a on naraz nemohol dať prasa zabiť. To nebolo len také obyčajné prasa - malo svoje meno, nemohol by si veru pochutnávať na Tondovi.
Veľký humanista, pacifista a idealista Čapek z toho vyvodil záver, že ak by vojaci v zákopoch vedeli, že na druhej strane je nejaký Tonda či Pepa, nemohli by na neho len tak vystreliť a zabiť ho. (Asi by horko zaplakal, keby sa dožil súčasnosti a videl zverstvá, ktoré si robili nedávno navzájom susedia v bývalých štátoch Juhoslávie.)
Ale ja som tiež taký idealista. Nemohla som odmietnuť a k sume za kadernícke služby mi pribudla aj položka za vlasovú kozmetiku. Moja asertivita sa prejavila aspoň čiastočne - kúpila som si ten najlacnejší prípravok, čo tam mali. No, najlacnejší nie je ten správny výraz, lebo je odvodený od slova"lacný". Presnejšie bude - menej drahý...
No teraz, keď nad tým tak rozmýšľam - bolo to polovičné riešenie. Kaderníčka je nahnevaná, že predala lacnejší výrobok a jej provízia či pochvala budú menšie. Mňa zas štve, že som vyhodila peniaze na niečo, o čom som do dnešného dopoludnia nemala ani tušenie a vôbec mi to nechýbalo.
Nemala som radšej kúpiť drahší prípravok a potešiť aspoň kaderníčku? Alebo by bolo lepšie odmietnuť ponuku a potešiť seba? Neviem.
Ale už viem, čo urobím nabudúce. Nebudem sa púšťať do reči s cudzími ľuďmi.:-)
