Celé číslo je venované vzniku Československa. Ide pravdepodobne o jedno z prvých vydaní v novej republike.
Obsah tridsiatich šiestich strán časopisu tvorí bohatá fotodokumentácia so sprievodným slovom. Texty vyznievajú z dnešného pohľadu trochu pateticky, ale na druhej strane aspoň k suchým číslam a faktom z učebníc dejepisu pridávajú ľudský rozmer.
Obzvlášť oceňujem rýchlosť spracovania jednotlivých udalostí a z toho vyplývajúcu aktuálnosť.
Úvod časopisu ilustruje slávnostný príchod československej armády do Prahy.
Báseň Antonína Klášterského venovaná prvému prezidentovi - v neskorších rokoch dostala takáto poézia prívlastok angažovaná.
Americký prezident Wilson prichádza do Európy. O pár mesiacov na to vzniká v Paríži z jeho iniciatívy Spoločnosť národov, predchodkyňa OSN.
Aj toto je radosť z novej republiky - pár miest, ktoré už nie sú nemecké.
Časť venovaná zahraničiu - fotoreportáže z Macedónska a Čiernej Hory.
Albánsko
A sme doma - Slovensko.
Svetozár Hurban - Vajanský, nazvaný "slovenským Svatoplukom Čechom"
Karikatúry nemeckých a pruských dôstojníkov.
Kultúrnu časť predstavujú fotografie z komédie G. B. Shawa "Misalliance" v Národnom divadle, ako i z práve uvádzaných nových českých drám. Literárnu tvorbu zastupuje niekoľko vianočne ladených poviedok, v ktorých rezonuje téma nedávno skončenej vojny, a báseň Marty Bergmannovej "Cesta letošního Mikuláše", z ktorej ma zaujala táto Mikulášova výpoveď:
Tak snesl, unaven, jsem se kdes za Uralem.
Však běda! Sotvaže do doteku s nohou přišla zem,
obklopili mne jacísi diví sýci, -
(myslím, že říká se jim takto "bolševici") -
a začali se mně tu vyptávati
zda neviděl jsem na celé své trati "raubířské roty", "divé stepí ptáky",
zda nezřel jsem jakés "Čechoslováky".
Já pak jim řku: "O kom pak to mluvíte?
Co je to ´Čechosláv´? Jestliže z Čechu jsou, pak mne nepřesvědčíte,
že je to banda. Tam se přec jen vidí
hrozně paličaté, však hrozně dobré lidi!
Záver redakčnej časti časopisu sa venuje abdikácii posledného nemeckého cisára Wilhelma II.
Zatváram Světozor s tichou spomienkou na dnes už takmer zabudnuté výročie významnej udalosti spred osemdesiatich deviatich rokov.
V Československu som prežila dve tretiny doterajšieho života. Jedna časť bývalej republiky mi dala mamu a druhá otca. Ako by som mohla zabudnúť?
