Žiadny bastard ešte nevyhral vojnu tým, že by ...

Je 10. marec 2008. Stojím na hranici a snažím sa presvedčiť sympatického pohraničiara, aby ma pustil ďalej. Cieľ mám na dohľad - mesto vidím tak dobre ako Žilinu, keď vybehnem na Hájik. Je presne o päť mesiacov viac, 10. august 2008. Sedím pri televízore a vidím, ako na mesto dopadajú bomby. Na to isté, do ktorého ma nakoniec vtedy aj tak nepustili. Na Cchinvali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Počas uplynulých piatich mesiacoch snáď nebolo týždňa, v ktorom by som si nespomenula na svoj gruzínsky výlet. Už pár dní však na Gruzínsko myslievam niekoľkokrát denne. Vybavuje sa mi toho veľa.

Lena, u ktorej sme bývali v Tbilisi. Polovičná Ruska. Alebo polovičná Gruzínka? Kým sa asi cíti byť viac? A dá sa vôbec byť niečím viac, keď ste polovičný?
Asi ťažko, poznám to z vlastnej skúsenosti.

Kaukazská dedinka Kazbegi pár kilometrov od ruských hraníc. Sedím u Mariny v útulnej teplej obývačke, pozeráme televíziu a bavíme sa o všeličom. Vraj v lete otvoria opäť hranice, hovorí Marinin syn.
Všetci sa na to už tešia a ja sa teším s nimi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vezieme sa k juhoosetínskej hranici. Áno, čítala som, že je to tu nebezpečné, ale kašlem na to, neverím. Kto by mi tak asi mohol ublížiť? Ľudia, ktorí nám v Gori pomohli nastúpiť do správnej maršrutky, pretože videli, ako tápame pri lúštení miestnych hieroglyfov? Spolucestujúce Osetínky, ktoré boli nakupovať na trhu v Gori a teraz sa ponáhľajú domov, aby stihli navariť obed?

Bývalá benzínová pumpa - súčasná budova pasovej kontroly na hranici s Južným Osetskom. Naokolo naukladané vrecia s pieskom, vojaci so samopalmi a pohraničiar, ktorého prehováram, aby nás pustil ďalej, do Cchinvali. Odchádza kamsi telefonovať, ale o chvíľu sa vracia a posiela nás späť, pretože sa obáva o našu bezpečnosť.
"My sa nebojíme", protestujem, "však ani oni" - ukážem rukou na spolucestujúcich, ktorí nás zvedavo pozorujú - "sa neboja, a ich pustíte".
"Neľzá, nemožno", hovorí s ospravedlňujúcim úsmevom, a ja cítim, ako veľmi ho to mrzí.

SkryťVypnúť reklamu

Letisko v Tbilisi. Hala plná Rusov, ktorí letia na veľkonočné sviatky domov. Cez Kijev. Tak je to teraz najjednoduchšie, lebo priame spoje zrušili pred niekoľkými mesiacmi. Ale čoskoro sa majú opäť obnoviť, hovoria. Aj sa - na štyri mesiace.

Spomienok je veľa a otázok, ktoré mi vŕtajú v hlave, tiež. Nie o tom, kto je tu v práve, na čej strane je pravda. Viem, že budem múdrejšia, keď sa to skončí. Veď víťazi opäť napíšu dejiny - tak to robia vždy.

Mňa skôr zaujíma, ako prežije Lena bez návštevníkov, ktorým prenajímala svoju jedinú izbu a sama nocovala na zemi na chodbe, aby si trochu finančne prilepšila.
Čo urobí Marina s domom, ktorý na jar začali prerábať v očakávaní zvýšeného prívalu turistov?
Kde teraz pracuje pohraničiar z benzínovej pumpy?
Žijú ešte Osetínky, ktoré sa pred piatimi mesiacmi viezli so mnou v maršrutke?
Tuším, že odpovedí na tieto otázky sa nikdy nedočkám.

SkryťVypnúť reklamu

A v duchu prikyvujem generálovi Pattonovi, ktorý povedal:
"Žiadny bastard ešte nevyhral vojnu tým, že by zomrel pre svoju vlasť. Vyhral ju tak, že donútil iného blbca, aby on zomrel pre tú svoju."

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  352
  •  | 
  • Páči sa:  871x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu