Bolo to začiatkom februára 2003. Nedeľa predpoludním, zvonec. Za dverami slušne vyzerajúci starší muž, hľadajúci môjho manžela. Manžel nie je doma. Návrh, že mu brnkem na mobil s vďakou odmieta. Je to jeho obchodný známy, nejaký Lazár, určite ho vraj poznám. Nepoznám. Nevadí, určite poznám jednu úspešnú s.r.o. v našom meste. Poznám. Fajn, tak on je tam spoločník. Navrhujem, aby prišiel o niečo neskôr, keď sa manžel vráti. Nemôže, súri to. Majú tu neďaleko obchodné stretnutie s partnermi z inej spoločnosti a šofér tej druhej spoločnosti práve odchádza služobne do Blavy. Firma dotyčného pána má v Trenčíne objednaný fax a šofér sľúbil, že im ho po ceste môže vziať. Mohli by ísť pre prístroj aj sami, ale nebola by to škoda nevyužiť takú príležitosť a neušetriť peniaze aj čas? Háčik je v tom, že síce dali dokopy nejakú finančnú hotovosť, ale ešte 500,- Sk im chýba.
Pán by síce mohol skočiť do bankomatu, ale šofér sa ponáhľa. Nie, žiadny preukaz totožnosti nemá, veď predsa prišiel za mojím manželom a ten ho pozná. Nemohol tušiť, že manžel nebude doma. O trištvrte hodiny peniaze donesie aj s fľašou šampanského. Niečo mi hovorilo, že by som si ho mohla odfotiť – ale nemôžem predsa nedôverovať slušnému človeku, statočnému podnikateľovi. (Škoda, že som to vtedy neurobila, teraz by ste ho mali v perexe.)
No povedzte – neverili by ste mu? Po návrate manžela opatrne sondujem, či pozná nejakého pána Lazara. Áno, nejakého pozná, ale vyzerá to tak, že to určite nebol môj nový známy. A zvyšok nedele vyzerám z okna a čakám...
„Zhasněte lampióny, lampióny, já chci vidět tmu. Nepřišel, nepřišel...“
Mám o jednu cennú skúsenosť viac. 500,- Sk nie je síce až taká veľká položka - ale aj tak, tie peniaze som mohla utratiť trochu rozumnejšie.
Na políciu som vtedy nešla. Domnievala som sa, že by to bolo zbytočné, že by sa môjmu prípadu, ktorý je v porovnaní s miliónovými podvodmi prkotinou, aj tak nikto nevenoval. A mala som pocit, že musím sama znášať dôsledky svojej naivity. Hnev som ventilovala napísaním článku a na pána Lazara som skoro úplne zabudla.
Policajný hovorca mi povedal, že som mala túto príhodu oznámiť. Dnes je, pravda, už neskoro - za podobné aktivity v tom období si môj (manželov) "známy" odsedel trest, len nedávno ho z výkonu trestu prepustili. V podvodoch pokračuje ďalej. Používa podobné triky a požičiava si vždy len menšie sumy - od 500 do tisíc korún.
František Lazár je jeho pravé meno, pre zvýšenie dôveryhodnosti sa nezdráha svojim obetiam ukázať preukaz totožnosti. Polícia vie, o koho ide, no nevie, kde sa momentálne nachádza. Preto nabáda ľudí k opatrnosti. Poškodených vyzýva, aby sa prihlásili na polícii. Podľa platnej legislatívy ho nemôžu obviniť zo spáchania trestného činu, pokiaľ škoda ním spôsobená neprevýši hranicu 8000,- Sk. Preto treba, aby sa jeho jednotlivé podvody zaevidovali a bolo možné začať proti nemu trestné stíhanie.
Poučte sa z môjho prípadu - neverte podobným ľuďom ani ich historkám. A ak napriek tomu náhodou naletíte, nenechajte si to len pre seba a neváhajte to oznámiť na polícii. Nebudú vás hrešiť, ani sa vám nevysmejú.
Peniaze vám to možno vrátiť nepomôže, no nebude dostatočným zadosťučinením pomôcť dostať toho podvodníka opäť do basy?
